logo SPU Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

tel.: +421 (37) 6508 251(5)
e-mail: jan.gallo@uniag.sk
 


Niektoré nebezpečné druhy motýľov v skladoch a v domácnostiach

Veľakrát sa nám určite stalo, že doma pri pozeraní televízora sme konštatovali, že v byte pred obrazovkou poletujú “nejaké” motýle. V špajziach tiež akosi často vidíme poletovať motýle. Podobnú situáciu môžeme pozorovať aj pri uskladnených komoditách vo veľkoobjemových skladoch a silách. Takéto konštatovanie je už niekedy neskoro, pretože v domácnostiach nachádzame už zničené šaty, koberce a v skladoch zase uskladnené komodity. Motýle v skladoch alebo v domácnostiach väčšinou lietajú večer a v noci (iba v tmavých priestoroch pri vyrušení, alebo pri premnožení, lietajú i cez deň). Motýle v týchto priestoroch patria medzi tzv. malé motýle, a to sú mole a vijačky. K nám väčšina týchto teplomilných druhov bola importovaná dovozom niektorých komodít z teplých oblastí a u nás sa potom aklimatizovali.

V tomto príspevku poukážeme na niektoré, veľmi rozšírené a nebezpečné druhy motýľov, medzi ktoré patrí hlavne trojica vijačiek: vijačka múčna, vijačka čokoládová vijačka papriková a tiež psota obilná, ako aj trojicu molí: moľa šatová, moľa tapetová a moľa kožušinová.

Vijačka múčnaAnagasta (Ephestia) kuehniella (Zeller, 1789)
Vijačka čokoládováEphestia (Anagasta) elutella (Hübner, 1796)
Vijačka paprikováPlodia interpunctella (Hübner, 1813)

Príznaky na napadnutých komoditách a škodlivosť

V skladoch s obilím, v mlynoch na uskladnenej múke môžeme pozorovať rôzne veľké hrudky múky, ktoré môžu byť spradené do veľkých rozmerov a stáva sa, že tieto “hrudky” niekedy vážia až niekoľko kg (vijačka múčna). Taktiež môžeme pozorovať na obilnej hromade zlepené hrudky – zámotky z 20-30 zŕn, v ktorých môžeme pozorovať svetlé húseničky. Na povrchu skladovanej masy vidíme kovovo-sivý povlak. Tento povlak vytvára niekedy súvislú vrstvu, ktorá siaha až do 10-15 cm hĺbky substrátu. V mlynoch dochádza k automatickému vypínaniu dopravných pásov. Tieto príznaky spôsobuje vijačka múčna (Obr. 1.) a vijačka čokoládová (Obr.2.), pre ktorú sú charakteristické zo stropu visiace pavučinové kokóny. Podobné symptómy vytvára aj vijačka papriková (Obr. 3.) ktorej v zámotkoch uhynuté motýle majú prvý pár krídel charakteristicky dvojfarebný (pri koreni svetlo sivá a druhá tretina červená alebo červeno hnedá).

Tieto motýle napádajú obilie, múku, krupicu, krúpy, pečivo, cukrárskych výrobkoch, v sušenom ovocí, a iné. Niekedy, keď je vijačka múčna v núdzi a sú pre ňu nepriaznivé podmienky, môže žiť aj na dreve a na rašeline. Ďalšia škodlivosť spočíva v tom, že húsenice pri žraní zrna alebo múky vylučujú zo slinnej žliazky “hodvábne” vlákna, ktorými splietajú jednotlivé zrná alebo čiastočky múky či krupicu do veľkých chuchvalcov. Tieto chuchvalce potom upchávajú prívodné potrubia. Z hľadiska škodlivosti je v poslednom čase považovaná vijačka čokoládová za veľmi nebezpečného a škodlivého skladového škodcu, tak ako je vijačka múčna. Vijačka papriková zvlášť veľkú škodu spôsobuje na osive pšenice a kukurice, pretože kvôli vyžraniu zárodkov húsenicami, stáva sa úplne nevhodným pre sejbu a tiež múka z tohto zrna je chudobná na vitamíny B a provitamín A.

Popis a bionómia v. múčnej

Vijačka múčna má dĺžku tela 10-14 mm a v rozpätí krídel meria 20-25 mm. Predné krídla sú olovnato-sivé s viac alebo menej zreteľnými tmavými škvrnami. Zadné krídla sú žltobiele až sivobiele s tmavými žilkami, sú omnoho väčšie ako predné a sú trojuholníkového tvaru a po zadnom okraji majú pomerne dlhé štetinky. Bionómia: Vijačka múčna prezimuje v štádiu húseníc v riedkom zámotku. Prvé jedince sa môžu objavovať už koncom februára. Hromadné liahnutie dosahuje svoje maximum v mesiacoch máj a jún. Vo vykurovaných skladoch sa môže rozmnožovať počas celého roka. Húseničky poškodzujú z vonku obilné zrná, múku, krupicu, cestoviny, sucháre a iné a pritom vylučujú zo slinnej žľazy akési “hodvábne” vlákna, ktorými jednotlivé zrná alebo častice múky spriadajú do hrudiek. Zdržiavajú sa na povrchu obilných hromád alebo na povrchu uskladnenej múky a môžu prenikať do hĺbky 10-15 cm. Táto vrstva môže byť pri silnom výskyte vijačky úplne stmelená do súvislej vrstvy. Celkový vývoj pri priemerných podmienkach trvá (vajíčko:húsenica:kukla) 10:64:21 = celkom 96 dní. Do roka má vijačka múčna v chladných skladoch 2 generácie ale v mlynoch a v nepretržitých prevádzkach môže mať až 4 generácie.


Obr. 1. Vijačka múčna

Popis a bionómia v. čokoládovej

Vijačka čokoládová – motýľ – má dĺžku tela 6-8 mm a v rozpätí predných krídel meria 12-20 mm. Predné krídla sú hnedo šedé až tmavošedé, poprášené svetlými a tmavými šupinkami, zadný okraj krídel je hnedý alebo hrdzavo hnedý. Dva jasné pruhy sú lemované tmavým odtieňom. Zadné krídla sú špinavo sivé alebo svetlo sivé, u samčekov pri základe s chumáčikom bielo žltých vláskov. Bionómia: Vijačka čokoládová prezimuje v štádiu dospelých húseníc v zámotku. Na jar prvé motýle sa hromadne objavujú koncom mája a začiatkom júna. Húsenice vyliahnuté z vajíčok sa začínajú skoro pohybovať a hľadajú si vyhovujúce miesto, vžierajú sa do zrna a neskôr prechádzajú do endospermu. V tomto štádiu sa húseničky len veľmi ťažko odhaľujú a preto zostávajú nepovšimnuté. Spriadajú pavučinové vlákna, ktorými spájajú exkrementy a jednotlivé zrna obilnín do jemných chumáčikov. Celkový vývoj pri priemerných podmienkach trvá (vajíčko:húsenica:kukla) 7:82:16 = celkom 105 dní. Imágo je veľmi citlivé na nízke teploty a hynie pri teplote 5 0C. Naproti tomu húsenica je veľmi odolná, hlavne keď je v zámotku, a vydrží aj teplotu –18 0C počas 24 hod. Vo vykurovaných skladoch môže mať až 5 generácií, v ostatných nevykurovaných skladoch 1-2 generácie do roka.


Obr. 2. Vijačka čokoládová

Popis a bionómia v. paprikovej

Vijačka papriková – motýľ - má telo dlhé 7-9 mm a rozpätie predných krídel meria 13-20 mm. Predné krídla sú úzke a ich bazálna tretina je svetlo hnedá až okrovo žltá, ostatné dve tretiny sú meďnatej farby, červeno hnedej s modrým priečnym pásom. Zadné krídla sú svetlo hnedé s hnedým okrajom. Bionómia: Vijačka papriková prezimuje v štádiu húsenice druhej generácie. Kuklia sa na jar a nálet imág v skladoch býva od konca mája do polovice júna. Vyliahnutá húsenička sa podobá húseničkám rodu Ephestia a jej ďalší vývoj je závislý od teploty a od druhu substrátu. Po vyliahnutí sa húseničky začínajú rýchlo rozliezať a hneď poškodzujú povrch zrna a neskôr vyžierajú vnútrajšok. O 2-3 dni po vyliahnutí začínajú húseničky vytvárať na substráte pavučinové zámotky a prilepujú k nemu aj exkrementy. Húseničky vyžierajú hlavne zárodok zrna. Celkový vývoj pri priemerných podmienkach trvá (vajíčko:húsenica:kukla) I. generácia 13:90:23 = celkom 126 dní. II. generácia 5:50+220:14 = celkom 289 dní. Do roka v nevykurovaných skladoch vytvára 1-2 generácie, kedy II. generácia prezimuje v štádiu húsenice v zámotku a kuklí sa na jar. Vo vykurovaných skladoch môže mať až 4-5 generácií.

Prognóza a signalizácia

Pri monitorovaní výskytu vijačiek v mlynských prevádzkach za použitia feromónových lapačov sa za prah škodlivosti považuje, keď sú v priemere 3 samčekovia chytení v jednom lapači za deň za obdobie jedného týždňa. Pri ekonomicky významných produktov je možné časový úsek pre výpočet kritického čísla skrátiť. Asanačný zásah je nutné urobiť najneskôr do 7 dní po zistení prahu škodlivosti. Jeden signalizačný lapač je odporúčaný pre priestor do 500 m3. K signalizácii sa osvedčili feromónové lapače (PHEROPRAX).


Obr. 3. Vijačka papriková

Komplexná ochrana

Preventívna ochrana spočíva hlavne v tom, že zamedzíme prístup škodcov do skladovacích priestorov. V mlynoch je nevyhnutné dbať na čistotu. Ročne alebo raz za dva roky je potrebné vykonať dôkladné vyčistenie strojov, mlynských zariadení. Nebezpečenstvo zavlečenia prostredníctvom vriec, vrecovaným materiálom, je možné prekaziť pravidelnou a rýchlou fumigáciou uskladnených vriec, hlavne pyretroidnými prípravkami. Zásoby múky je nutné spotrebovať, aby nevznikli dlhodobejšie zásoby, ktoré by boli vhodným substrátom na rozvoj a rozmnožovanie vijačiek. Prostredníctvom preosiatia na jemnom site (priemer ôk 0,232 mm) odstránime pavučiny, hrudky, húseničky, ale aj vajíčka. Tieto potom zničíme spálením. Na preventívnu ochranu skladov môžeme tiež použiť: Trebon 30 EC (2 %), Reldan 40 EC (0,7 %) a ďalšie.

Represívnu ochranu robíme po prekročení prahu škodlivosti (v priemere 3 samčekovia chytení v jednom lapači za deň za obdobie jedného týždňa). Pred použitím chemických prípravkov je potrebné urobiť monitoring pomocou feromónových lapačov. Na základe výsledkov môžeme opakovane ošetriť aerosólovými prípravkami. Veľmi silne napadnuté partie treba izolovať a ničiť. Na chemickú ochranu môžeme použiť: ACTELLIC EC 50 (20 %, 8 ml na 1 tonu obilia), DETIA GAS EX B (1-3 vrecká.2t-1) a iné. V prípade, že nemáme feromónové lapače môže pred použitím chemických prípravkov vyvesiť kontrolné “mucholapky”, aby bola zistená aktivita motýľov. Po ošetrení treba zabrániť akejkoľvek manipulácii v sklade.

Psota obilnáSitotroga cerealella (Olivier, 1789)

Príznaky na napadnutých komoditách a škodlivosť
V skladoch s obilím vidíme, že zrná majú okrúhle, hladké dierky. Vyžraná dutina je často pavučinou rozdelená na dve časti. V jednej môžeme nájsť červenkastú húseničku a v druhej časti nájdeme nahromadené krupičkovité exkrementy. Takéto symptómy napadnutia spôsobuje psota obilná (Obr. 4.). Pretože dochádza pri poškodení k vyžieraniu celého endospermu zrna, často sa tieto symptómy pripisujú poškodeniu od zrniara čierneho. Na rozdiel od vijačiek, nevznikajú v poškodenej obilnej mase chumáče pavučinou zmotaných zŕn. S týmto škodcom sa môžeme stretnúť hlavne vo vykurovaných skladoch a v skladoch, kde uskladňujeme importované obilie. Napáda všetky druhy obilia, kukuricu, pohánku, cirok, lúpanú ryžu, strukoviny. Na obilninách je poškodené zrno v povrchovej vrstve (20-22 cm) a na povrchu obilnej masy nie je vidieť šedo biely povlak (ako pri vijačkách rodu Ephestia a Plodia), pretože húseničky prekonávajú celý vývoj skryto. Poškodzuje osivo i vysiate a takto dochádza k cirkulácii škodcu z poľa do skladu a opačne. U nás sa môže vyvíjať len v letnom období alebo vo vykurovaných skladoch, pretože je veľmi citlivá na nízke teploty.

Popis a bionómia psoty
Psota obilná má dĺžku tela 6-7 mm a v rozpätí krídel meria 15-18 mm. Krídla sú mierne špicaté s dlhými riasami. Predné krídla sú nevýrazne, žlté alebo žltohnedé s tenkou, pozdĺžnou čiarou a čiernymi. Zadné krídla sú šedé, jednofarebné, lichobežníkové a so zašpicateným vrcholom. Bionómia: V skladoch samička po kopulácii kladie vajíčka na obilné zrná v blízkosti zárodku alebo brušnej ryhy. Jedna samička nakladie 80-300 ks vajíčok. Vyliahnutá, červeno žltá húsenička s hnedou hlavou sa zavŕta do zrna a živí sa jeho vnútrajškom – endospermom a vyžranú dutinu rozdeľuje “hodvábnou” priehradkou na dve časti. V jednej sa ukrýva húsenička a v druhej sú nahromadené exkrementy. Pre normálny vývoj húseníc je potrebná aj “vhodná” vlhkosť zrna (15-16 %). Keď je táto vlhkosť zrna pod 12 %, dochádza k pomalému vývoju húseníc až k uhynutiu. Pred kuklením vyžiera húsenica zrno až k povrchu, kde necháva tenkú blanku, ktorú liahnuci motýľ slabým tlakom vytláča. Motýľ žije pomerne dlho (až 2 mesiace). Tento druh môže žiť aj vo voľnej prírode, v stohoch, na humnách, hlavne vtedy keď sa nachádzajú v blízkosti skladov. Oplodnená samička kladie potom vajíčka na dozrievajúce klasy a to do blízkosti zárodku dozrievajúcich zŕn alebo do blízkosti brušnej ryhy. V ďalšom je bionómia podobná ako u tých druhov, ktoré sa vyvíjajú iba v sklade. U nás má psota spravidla 2 generácie do roka. Let prvej generácie pozorujeme v prvej polovici júna a let druhej generácie v auguste. V južných teplých krajinách môže mať až 10 a viac generácií.

Prognóza a signalizácia:
Vzhľadom na to, že psota obilná je veľmi teplomilný druh, dá sa predpokladať, že v letnom počasí, keď teploty trvalo stúpajú nad 20 0C sa zvýši výskyt tohto škodcu. Motýle nie sú dobrými letcami a preto nelietajú na vzdialenejšie miesta. Väčší výskyt môžeme predpokladať aj vtedy, keď sa do skladov dostane obilie s väčšou vlhkosťou ako 12 %.


Obr. 4. Psota obilná

Komplexná ochrana:
Preventívna
ochrana spočíva hlavne v tom, že pred tým ako obilie začneme uskladňovať je potrebné sklad vybieliť, vyčistiť a vydezinfikovať. Je veľmi dôležité dôkladne odstrániť zvyšky predchádzajúcich zásob. Pravidelne kontrolovať teplotu a vlhkosť obilnej masy. Osvedčilo sa dávanie sieťok do okien. Len keď je vonku mráz, môžeme kontaminované obilie prehadzovať alebo previevať. Pred uskladnením úrody je potrebné sklady preventívne ošetriť postrekmi, príp. zahmlievaním (TREBON 30 EC - 2% alebo 100 ml.m2). Represívna ochrana sa uskutočňuje až po zistení škodcu na uskladnených zásobách. Treba však poznamenať, že húsenice sú voči kontaktným jedom pomerne odolné. Pomocou feromónových lapačov monitorujeme výskyt motýľov. Na základe tohto monitoringu, môžeme ošetrovať napadnuté partie aerosólovými prípravkami (Actellic). Silne kontaminované obilie je vhodné fumigovať.  Môžeme použiť: Empire 20 (1-2,5 %).

Moľa šatováTineola bisselliella (Hummel, 1823)
Moľa tapetováTrichophaga tapetzella (Linnaeus, 1758)
Moľa kožušinováTinea pellionella (Linnaeus, 1758)

Príznaky na napadnutých komoditách a škodlivosť
Na nerušených miestach, hlavne v skriniach (je tam tma a hlavne neprúdi vzduch) kde máme uložene textílie všetkých druhov (osobitne vlnené veci), v kožušinách a v priemyselne spracovaných textíliách v bytoch, pozorujeme na týchto materiáloch pozdĺžne nepravidelne vyžrané diery, na hrubších materiáloch vytvárajúce sa nepravidelné lysiny. Na napadnutých substrátoch vidíme pripevnené a zahnuté (okrem mole kožušinovej) akési podlhovasté ako keby pavučinové rúrky. V skriniach potom vidíme poletovať malého lesklo sfarbeného motýlika. Diferenciačnou diagnózou určujeme, že keď sú predné krídla u motýľa nápadne lesklé a na krídlach sa nenachádzajú žiadne škvrny usudzujeme, že ide o moľu šatovú (Obr. 5.). V prípade, že predné krídla sú rozdelené na dve rôznofarebné časti (pričom bazálna časť krídla je černastá a ostatok - apikálna časť je belavá), ide o moľu tapetovú. Keď sú predné krídla nápadne lesklé a na nich sa nachádza niekoľko tmavých škvŕn, ide o moľu kožušinovú (Obr. 6.). Na kožušinách táto moľa odhrýza vlas len na dolnom konci a požer je na strane srsti. Vlas z kožušín vypadáva v malých chumáčikoch a na holých miestach je vidieť kožu. Moľa šatová je jedným z najnebezpečnejších škodcov skladov a domácností a je veľmi rozšírená hlavne v teplom období. Málo používané alebo dlhý čas nepoužívané veci (napr. kožušiny, zimné kabáty, pulóvre), sú prvotne kontaminované a v pomerne krátkom čase môžu byť veľmi znehodnotené a poškodené. Tkaniny z rastlinných vlákien (bavlnené, ľanové) poškodzujú len zriedka. V domácnostiach túto moľu nájdeme hlavne v šatníkoch, kde je uložené šatstvo, ďalej sú to koberce, čalúnený nábytok a všade tam, kde sú textílie živočíšneho pôvodu. Moľa tapetová škodí na vlnených a bavlnených textíliách, kožušinách, tapetách a na perí. Moľa kožušinová zasa škodí na kožušinách, na textíliách hlavne živočíšneho pôvodu.

Popis a bionómia molí

Moľa šatová je 4-9 mm dlhý, s rozpätím krídel 12-16 mm veľký motýľ. Farba krídiel je žltkastá, pričom zadné krídla sú sivo-žlté. Predné krídla, telo i nohy sú svetlo-okrové až žlté, lesklé a sú bez škvŕn. Samčekovia sú o niečo menší a svetlejší ako samičky a sú veľmi aktívnymi letcami, samičky sú ťarbavé. Dospelá húsenica je sivobiela asi 10 mm dlhá s tmavohnedou hlavou. Príjmom potravy im presvitá črevo. Bionómia: Moľa šatová jej motýle môžeme pozorovať v rôznom čase počas roka. Sú citlivé na svetlo. Lietajúcimi sú takmer výlučne malí samčekovia, pretože samičkám pred kladením vajíčok prekáža v lietaní ich hmotnosť. Samička kladie vajíčka do vlneného materiálu a to tak, že ich vsunuje do radov za sebou medzi najvrchnejšie vlákna, kde sa vajíčka uchytia. Mladé húseničky hneď po vyliahnutí začínajú s tvorbou pavučinových rúročiek (zámotkové trubičky) a pripevňujú ich k podkladu. Celkový vývoj pri priemerných podmienkach (15 0C) trvá (vajíčko:larva:kukla) 12:190:25=celkom 227 dní ale pri optimálnych podmienkach (30 0C) asi 60 dní. V nevykurovaných skladoch sa vyvíjajú asi 1,5-2 generácie do roka, v dlhodobo vykurovaných (napr. v domácnostiach alebo vo vykurovaných skladoch) sa môžu do roka vyvinúť až 3 generácie. Moľa tapetová dosahuje veľkosť 12-24 mm, báza predných krídiel je tmavá, čiernohnedá a ostatok je belavý. Bionómia: Tento druh má podobnú bionómiu ako predchádzajúci druh. Moľa kožušinová má predné krídla žlto-šedé, lesklé s niekoľkými tmavými škvrnami (obyčajne 2-3), zadné krídla sú svetlo šedé, hlavu má žltkastú a dosahuje veľkosť 11-17 mm. Bionómia: Na rozdiel od mole šatovej, pavučinovú rúrku húsenička v priebehu žeru nosí so sebou až do zahájenia kuklenia. Inak je bionómia podobná akú má moľa šatová.


Obr. 5. Moľa šatová

Prognóza a signalizácia:
Moľa šatová má všetky vývojové štádiá veľmi citlivé voči svetlu, preto je vhodné keď chceme kontaminácii zabrániť, aby sme uskladnené komodity opakovane krátko vystavili pôsobeniu slnka. Naopak u vecí, ktoré sú dlhodobo nevetrané a nevystavované slnečnému svetlu, je veľký predpoklad, že budú napadnuté moľami.

Komplexná ochrana:
Preventívna
ochrana vychádza hlavne z toho, že napadnuté bývajú materiály uložené na takých miestach, kde škodcovia nie sú rušení (tma, zníženie prúdenia vzduchu a iné). Z tohto dôvodu treba venovať zvýšenú pozornosť vetraniu, čisteniu a vo vystavovaní materiálu pravidelnému dostatku svetla. Mole sú veľmi citlivé na teplo a na slnečné žiarenie. Najspoľahlivejšou ochranou však je uloženie čistých a nenapadnutých textílií alebo kožušín do plastických vriec, ktoré veľmi dobre zaviažeme (larvy molí môžu prenikať škárami širšími ako 0,01 mm). Represívnu ochranu aplikujeme buď mechanickú, biologickú alebo chemickú. Pri mechanickej môžeme použiť vysoké alebo nízke teploty a takto môžeme zničiť všetky štádiá škodcu. Potom môžeme použiť rôzne lapače napr. klasické mucholapky alebo niektoré lepové lapače. Chemické prípravky používame vždy podľa návodu a môžeme použiť: Mini Instop pás (1 ks/15m3), ACTELLIC 50 EC (20 %, 0,5-1 ml.m3), PHOS TEK (12,5 -25 peliet.t-1, 2,5-5 tabliet.m3). Najlepšie je proti lietajúcim moliam použiť sprejové prípravky a nechať aspoň 15 min. pôsobiť. Zásadne platí, že sa vyhýbame priamemu ošetrovaniu odevov postrekom, hlavne tých partií, ktoré priamo prichádzajú do styku s pokožkou. Do šatníkov, skladov alebo do skríň v neobývaných miestnostiach sa aplikujú pásy s účinnou látkou dichlorvos (Instop pás, Mini Instop pás,), ktoré sa pomaly uvoľňujú a zapĺňajú priestor, pričom veľmi spoľahlivo ničia mole a kožiare.


Obr. 6. Moľa kožušinová

 

Vystavené: 28.10. 2005

Autor textu : doc. Ing. Ján GALLO, CSc., Ing. Monika Jeloková