logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Fungicídne a insekticídne morenie osiva

Morenie osiva má pri súčasných moderných a intenzívnych technológiách pestovania svoje nezastupiteľné miesto. Zahŕňa použitie širokého spektra účinných látok vo väčšine generatívne rozmnožovaných druhov plodín. Morenie je ochranný zásah, ktorý v podstate umožňuje zvýšiť využitie biologického potenciálu danej plodiny, a to elimináciou škodlivého vplyvu húb a škodcov a v prípade niektorých moridiel aj stimuláciou fyziologických procesov klíčiacej rastliny. Stratégiou účinného morenia je poskytnúť rastline ochranu počas klíčenia a v prvých vývojových fázach a uľahčiť tak úspešné založenie porastu a budúcej úrody. Kvalitné osivo je síce morfologicky homogénne, ale na jeho fyziologickej a biologickej kvalite sa môže negatívne podpísať nevhodné skladovanie a najmä primárne alebo sekundárne napadnutie hubami a škodcami.

Morenie osiva má nezanedbateľný ekologický a ekonomický efekt, pretože na morenie sa spotrebuje 8-10 krát menej účinnej látky ako pri plošnej (napr. foliárnej) aplikácii fungicídov. Popri rozhodujúcej úlohe morenia nie je možné spoliehať sa iba na účinnosť moridiel, ktorá býva pri vysokom infekčnom tlaku nedostatočná. Preto morenie osiva hodnotíme ako jeden z najdôležitejších článkov komplexnej, integrovanej ochrany plodiny pred konkrétnym patogénom. Jeho ochranná úloha je však aktuálna iba v prvých fázach vývoja plodiny, maximálne do 1-2 týždňov po vzídení.

Prvé datované pokusy s ochranou osiva sú známe zo 17. storočia, kedy sa výskumníci pomocou prirodzených látok (napr. soli) snažili zaistiť ochranu osiva proti mazľavej sneti pšeničnej (Tilletia caries). Prvé pokusy s vyslovene chemickým ošetrením sa datujú do 18. storočia, kedy sa objavuje už aj prvá zmienka o využití ortuti. Na začiatku 60-tych rokov 20. storočia už bolo morenie bežnou súčasťou ochrany rastlín. Od roku 1982 vstúpil do platnosti zákaz používania ortutnatých moridiel, nakoľko nastúpil trend zvyšovania požiadaviek na kvalitu a ekologickú bezpečnosť prípravkov. V súčasnosti je registrovaných už množstvo účinných látok a moridiel, ktoré na rozdiel od svojich predchodcov musia spĺňať omnoho náročnejšie ekotoxikologické a iné kritériá.

Kvalitné moridlo samo o sebe však nie je zárukou kvalitnej účinnosti a želaného efektu v poľných podmienkach. Spôsob aplikácie a aplikačné technika bývajú totiž v mnohých prípadoch limitujúcejšie ako druh použitého moridla. Aplikácia na osivo si totiž vyžaduje precízne technológie a kvalitné strojové vybavenie, ktoré zaručí rovnomernú distribúciu moridiel po povrchu osiva, čo je základným predpokladom pre prejavenie sa deklarovanej účinnosti. Kvalitná aplikácia a spôsob morenia znamená aj odolnosť fungicídneho filmu voči abrázii (oteru), tvorbe prachu a neželaným stratám moridiel počas balenia, transportu a iných spôsobov manipulácie s moreným osivom.

Morenie osiva v podstate zahŕňa ochranu semien pred škodlivými činiteľmi, ktoré chemická (príp. biologická) látka (pesticídu resp. biopreparátu) likviduje alebo eliminuje v ich vývoji, prípadne ich od osiva a klíčiacej rastliny odpudzuje repelentným účinkom. Obvykle sa osivo morí jedným moridlom, v prípade dvojitej kombinácie sa zväčša kombinuje insekticídne a fungicídne moridlo.

Morenie osiva je vo vyspelých krajinách väčšinou v rukách renomovaných výrobcov a dodávateľov osív, morenie vlastných resp. farmárskych osív vo vlastnej réžii a v nižších objemoch je menej frekventované. V prípade použitia morenia vlastných osív je veľmi dôležité správne vybrať moridlo na základe jeho účinnosti. Pri samotnej aplikácii, tak ako pri ostatných pesticídoch, je nutné ako prvé dokonale sa oboznámiť s návodom na použitie a platným rozsahom registrácie. Ďalšou podmienkou kvalitného namorenia je kvalitné moriace zariadenie, ktoré pri malých objemoch a farmárskych osivách morených priamo na podniku býva najčastejšou príčinou zníženej kvality morenia a účinnosti samotných moridiel.

Fungicídne morenie osiva

K najrozšírenejším skupinám organizmov, proti ktorým je zamerané fungicídne morenie osiva je komplex patogénov spôsobujúcich hniloby a nekrózy klíčkov a klíčiacich rastlín (Rhizoctonia spp., Fusarium spp., Cochliobolus sativus, Penicillium spp., Pythium spp., Phoma spp., Alternaria spp. a pod.). Druhou cieľovou skupinou sú huby prenosné osivom, ktoré osivo a klíčiace rastliny priamo nepoškodzujú (napr. prašné a mazľavé snete na obilninách). Pri aplikácii fungicídnych moridiel možno spôsoby ich účinku na osive rozdeliť do 3 základných skupín:

  1. dezinfekcia osiva (eliminácia patogéna ktorý penetroval do vnútra semena, do živých buniek, napadol ich, v dôsledku čoho infekcia začala ešte pred aplikáciou moridla)
  2. dezinfestácia osiva (ochrana osiva pred spórami a inými infekčnými štruktúrami patogénov prítomnými na povrchu osiva)
  3. preventívna ochrana osiva (ochrana osiva a klíčiacej rastliny pred infekciami patogénov z pôdy)

Fungicídne moridlá iba zriedka fungujú na základe jedného uvedených princípov ochrany, zväčša ide o kombináciu uvedených spôsobov alebo súhrnnú komplexnú ochranu osiva.

Z hľadiska samotného spôsobu aplikácie fungicídnych moridiel rozlišujeme nasledovné základné formy:

  1. aplikácia práškových moridiel
  2. tzv. slurry metóda - aplikácia zmáčateľného práškové moridla vo forme vodnej suspenzie
  3. aplikácia tekutých moridiel

Určitý problém tvoria práve práškové moridlá, ktoré pri aplikácii spôsobujú zvýšenú prašnosť prostredia a zvyšujú tým požiadavky na hygienický aspekt aplikácie. Do tohto roztoku resp. suspenzie sa pri niektorých prípravkoch môžu pridávať i pomocné látky, tzv. adhezíva. Obvykle sa používa 6-10 l moriacej suspenzie na tonu osiva. V súčasnosti sa však od práškových moridiel upúšťa a prevláda trend používania tekutých formulácií, ktoré sa v moderných "moričkách" nastrekujú priamo na premiešavané osivo. Tekuté moridlá sa aplikujú bez pridávania pomocných látok, ktoré obvykle už moderné moridlá obsahujú. V závislosti od registračných údajov, odporúčania výrobcu a typu moriaceho zariadenia sa obvykle dávka moridla riedi vodou v množstve 4-6 l . t-1 osiva.

Z hľadiska rozdelenia podľa chemického zloženia môžu byť moridlá organické a anorganické, kovonosné a nekovonosné (s obsahom a bez obsahu kovov) a pod. Dôležité z hľadiska toxicity je aj rozdelenie na ortutnaté a neortutnaté. Pred dávnejšie aplikovaným zákazom používania prchavých ortutnatých moridiel boli moridlá celkovo rozdeľované na prchavé a neprchavé. V súčasnosti sú však už všetky moderné moridlá neprchavé. Z tohto dôvodu je pri morení kľúčovým faktorom kvalita namorenia, t.j. rovnomerná distribúcia po povrchu osiva.

Najnovším klasifikačným kritériom moridiel je ich systémové a kontaktné pôsobenie. Systémové pôsobenie bolo dlhodobo želanou vlastnosťou moridiel, ktoré by zabezpečovali aj dezinfekciu a celkovú ochranu osiva. Kontaktné moridlá totiž poskytovali iba dezinfestáciu osiva a preto boli zväčša účinné napr. na obilninách iba proti mazľavým snetiam. Systémové pôsobenie účinných látok zaručuje ich postupné prenikanie do živých pletív semena a klíčiacej rastliny a spôsobuje retardáciu resp. elimináciu patogénov bez výrazného neželaného ovplyvnenia metabolizmu rastliny.

Insekticídne morenie osiva

Insekticídne moridlá sú využívané najmä pri plodinách, pri ktorých existuje potreba redukovať poškodenie živočíšnymi škodcami v prvých fázach vývoja rastliny. K najčastejším skupinám cieľových škodcov patria drôtovce, pôdne larvy siatic a iných škodcov, ak aj imága poškodzujúce mladé vzídené rastliny napr. repky olejnej. Z dôvodu vysokej selektívnosti však insekticídne moridlá bývajú často založené na kombinácii viacerých účinných látok, ktoré rozširujú potrebné spektrum účinnosti na viaceré skupiny škodcov. Producenti moridiel v súlade s modernými trendmi už ponúkajú hotové preparáty zložené z hotovej kombinácie potrebných látok, čím pre výrobcov osív odpadajú starosti s ich kombinovaním. Odbúravajú sa tým aj problémy spojené s kompatibilitou a chemickou vzájomnou intertnosťou pre miešaní účinných látok, čo v minulosti v praxi prinášalo viaceré problémy, ktoré okrem chemických reakcií zmesí niekedy spôsobovali výraznú a neželanú redukciu klíčivosti ošetrených semien. Ak sa na osivá aplikuje viac prípravkov, v tom prípade je okrem sekvencie aplikácie dôležitý aj dostatočne dlhý časový interval medzi jednotlivými aplikáciami, kvôli vyššie uvedeným možným problémom. V každom prípade je potrebné riadiť sa platným zoznamom prípravkov a odporúčaniami výrobcu na platnej etikete.

Zariadenia na morenie osív

Špičkový výrobcovia osív v dnešnej dobe disponujú kvalitným technickým zariadením, ktoré garantuje dodržanie a rovnomernú distribúciu moridla po povrchu osiva. V závislosti na spôsoboch morenia, existujú v zásade 3 typy moriacich zariadení:

  1. Práškové moriace zariadenia - sú založené na vibráciách a premiešavaní presnej navážky osiva a dávky práškového moridla, ktoré zabezpečuje postupné obalenie osiva.
  2. Moriace zariadenia pre tzv. slurry metódu - základom pre fungovanie zariadenia je príprava zmáčateľného prášku v adekvátnom množstve vody za predpokladu vytvorenia homogénnej suspenzie. Ďalšie morenie závisí od presného pomeru navážky osiva a adekvátnej dávky suspenzie, ktorá sa následne s osivom dokonale premieša.
  3. Priame moriace zariadenia slúžia na morenie semien tekutými moridlami a tento spôsob morenia sa v súčasnosti považuje za najkvalitnejší. Spôsob morenia je väčšinou založený na priamom nastrekovaní moridla na otáčajúce sa prebiehajúce osivo, s jeho následným miešaním, čo zaručuje kvalitnú pokryvnosť povrchu osiva.

V každom prípade aj najkvalitnejší stroj treba z času na čas skontrolovať, či je jeho dávkovanie presné. Síce moderné moridlá ani pri lokálnom predávkovaní zväčša neznižujú klíčivosť semien dramaticky, avšak žiaduca nie je ani nedostatočná dávka z dôvodu nedostatočnej účinnosti.

Bezpečnostné riziká pri používaní moridiel

Moridlá sú vo všeobecnosti zväčša toxické látky, preto všetky moridlá obsahujú aj farbivá, ktoré slúžia na spoľahlivé vizuálne rozlíšenie morených a nemorených semien. Odlišný vzhľad namorených semien nie je dôležitý iba z hygienického hľadiska (nebezpečenstvo neúmyselného použitia na potravinárske alebo kŕmne účely), ale môže slúžiť aj ako vhodná kontrolná pomôcka na posúdenie kvality morenia resp. distribúcie moridla na povrchu osiva.

Moridlá okrem účinných látok obsahujú rôzne aditíva, ktorými sú rôzne nosiče, adjuvanty, rozpúšťadlá a pod., ktorých obsah ani zloženie podľa legislatívy nemusí byť na prípravku deklarovaný. Obvykle ide o relatívne neškodné látky tak pre živočíchy ako aj pre ošetrované rastliny. V niektorých prípadoch však bývajú aditíva toxické, dokonca toxickejšie ako účinné látky (napr. niektoré organické rozpúšťadlá).

Toxikologické riziká pri používaní moridiel sú aktuálne pri všetkých operáciách - pri manipulácii, triedení, aplikácii, skladovaní a samotnom používaní morených semien. Pre zaručenie bezpečného zaobchádzania by preto mala byť alfou a omegou dôkladné oboznámenie sa s inštrukciami na etikete prípravku, čo sa však v praxi asi najčastejšie zanedbáva. Riziko vzniká aj pre koncových užívateľov - poľnohospodárov, ktorý však niekedy ani nevedia, akým moridlom bolo osivo namorené.

Pre manipuláciu s moridlami platia všeobecné ochranné pravidlá ako pre iné pesticídy, čiže osoby pracujúce s nimi musia používať ochranný odev, rukavice, chrániče očí a respirátory. V žiadnom prípade pracovníci nesmú vdychovať prach alebo aerosól moridiel, ani byť vystavení priamemu kontaktu moridiel s pokožku a inými obnaženými časťami tela. Samozrejmosťou je zákaz akéhokoľvek konzumu, pitia a fajčenia pri práci a to nielen z požiarno-bezpečnostného hľadiska, ale najmä z hľadiska rizika náhodného požitia a nadmernej expozície organizmu pesticídmi. Po práci je samozrejmosťou dôkladná osobná hygiena pracovníkov. Pri náhodnom zasiahnutí pokožky a iných častí tela platia tie isté zásady hygieny a potrebnej lekárskej pomoci, ako pri iných pesticídoch.

V prípade skladovania a používania moridiel a morených semien sú aktuálne zásady oddeleného spracovania a uskladnenia od potravín a iných materiálov obdobne ako pri iných pesticídoch. Prípadné odsávacie zariadenia musia mať aj adekvátne koncové spracovanie a detoxikáciu odsávaného vzduchu.

Pri samotnom balení morených osív je samozrejmosťou ich prednostné vysušenie ihneď po namorení. Pre toxické moridlá sú najvhodnejšie viacvrstvové obaly zamedzujúce napr. unikaniu prachových častíc z obalov.

Pri používaní morených osív koncovými užívateľmi platia bezpečnostné pravidlá najmä pre pracovníkov zabezpečujúcich sejbu. Samozrejmosťou by malo byť plnenie sejacích mechanizmov na otvorených priestranstvách s vylúčením vdychovania prachu, ako aj prípadné zasiahnutie pokožky a očí, ktoré je mimoriadne nebezpečné. Samozrejmosťou aj v tomto prípade musia byť ochranné pomôcky a dôkladná osobná hygiena.

Nepriamym rizikom pri používaní morených osív je nich necielené použitie resp. zneužitie. Morené osivo v žiadnom prípade nesmie dôjsť do styku s potravinami a krmivami. Úplne neakceptovateľné ja použitie moreného osiva ako krmiva pre zvieratá, čo môže viesť k vážnym toxikózam a smrteľným otravám. To sa týka aj nepoužitých morených osív, ktoré sa nezriedka vyskytujú na poľnohospodárskych podnikoch. Ich likvidácia voľným vysypaním na pozemkoch príp. smetiskách je neakceptovateľná, nakoľko ohrozujú povrchové a podzemné vody a predstavujú priamu hrozbu pre vtáky a poľovnú zver.

Najbezpečnejším spôsobom likvidácie zvyškov moreného osiva je ich zapravenie do pôdy minimálne do hĺbky obvyklej sejby - tak ako pri originálnom použití osiva, čím v dôsledku klíčenia dôjde v pôde k ich prirodzenej degradácii resp. rozkladu ako pri pôvodnom spôsobe použitia osiva. Samozrejme, pôda v ktorej sa sanuje takto nadbytočné osivo, nesmie byť v blízkosti recipientov povrchových a podzemných vôd. Najúčinnejšou elimináciou zbytočných starostí stále zostáva objednanie presného množstva osiva, ktoré sa spotrebuje bezo zvyšku pri sejbe, čo vytvára vysoké nároky na kvalitné mechanizmy a v neposlednom rade aj na kvalitný manažment.


Do moridiel sa pridávajú farbivá kvôli spoľahlivému rozlíšeniu morených semien od nemorených.                                          foto: autor


Morenie je na obilninách zamerané aj na skryté infekcie osiva fuzáriami, ktoré môžu výrazne znižovať klíčivosť semien.                                                 foto: autor

Vystavené 17. 3. 2010

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.