logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra ochrany rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: jan.tancik@uniag.sk
 
 


Kukuričiar koreňový a vijačka kukuričná v roku 2011

Už štvrtý rok za sebou kukurčiar koreňový, Diabrotica virgifera LeConte, (Chrysomelidae: Coleoptera), nepredstavuje vážny problém pri pestovaní kukurice na Slovensku. Už začínajú blednúť spomienky na rok 2007 keď boli na Slovensku zaznamenané zatiaľ najväčšie škody spôsobené larvami tohto škodcu a keď sa o ňom hovorilo ako veľkom nebezpečenstve. Nasledovné tri roky našťastie túto obavu pestovateľov nepotvrdili, škody neboli zaznamenané i keď výskyt imág bol porovnateľný s výskytom v roku 2007. Podobná situácia bola aj v tomto roku.

Meteorologické podmienky v druhej polovici roku 2010 a na jar 2011

Leto v roku 2010 bolo teplé a nadmerne vlhké. Imágam kukuričiara vyhovuje teplé počasie, keď je priemerná mesačná teplota vzduchu v júni, júli a auguste nad 17°C. Priaznivé podmienky v lete umožnili naklásť dostatočné množstvo vajíčok do pôdy. Pre úspešný prechod vajíčok do diapauzy sú dôležité teploty pôdy v októbri, tie musia byť nižšie ako 12,8°C. Aj tieto podmienky boli splnené. Zima v roku 2010/2011 bola na úrovni dlhodobého priemeru a neboli zaznamenané teploty pôdy pod -8°C, ktoré sú latentné pre prezimujúce vajíčka. Čo znamená že vajíčka uspešne prezimovali. Teplotné podmienky pôdy na jar boli priaznivé pre vývoj vajíčka a liahnutie lariev. Jar 2011 bola trochu teplejšia v porovnaní s dlhodobým priemerom a suchá, zrážky v marci a máji boli na úrovni dlhodobého priemeru kým apríl bol pod priemerom. Larvy mali priaznivé podmienky na prijímanie potravy a vývoj o čom svedčí aj populačná hustota imág v lete. Podľa výsledkov monitoringu imág, ktorý robí ÚKSÚP už viac ako 10 rokov môžeme vidieť, že počet chytených imág na feromónové lapače v roku 2011 bol podobný ako v iných rokoch. Nálet imág na feromónové lapače však neukazuje reálnu populáciu škodcu, ale do určitej miery predsa len poskytuje obraz o situácii v danom roku.

A čo škody?

Podobne ako aj v minulých troch rokoch. Populácia imág bola, škody neboli. A znovu je dôvod rovnaký. Jún a júl bol bohatý na zrážky, rastliny mali nadostač vody. Keď má rastlina dostatok vlahy a optimálnu výživu, korene regenerujú a ak nie sú výrazné búrky väčšina rastlín nepoľahne a dáva úrodu. A presne takáto situácia bola v lete 2011. Výdatné zrážky boli v júni, v júli a začiatkom augusta. Dostatok vlahy bolo práve vtedy, keď bolo najpotrebnejšie a korene regenerovali a preto nebolo ani poľahnutých rastlín na plochách kde bola kukurica vysiata po kukurici.

Na miesto záveru

Aj tento rok môžeme zopakovať to čo sme konštatovali minulí rok: Už štyri roky neboli zaznamenané významné škody kukurici spôsobené larvami kukuričiara koreňového. Bolo by veľmi nesprávne si myslieť, že kukuričiar už nie je nebezpečný škodca a správať sa ako by neexistoval. On je tu, nakladených je dostatočne vajíčok a je len otázka aké budú podmienky pre ďalší vývoj škodcu a to v prvom rade tie podmienky ktoré určuje pestovateľ - osevný postup.

A zopakujme si ešte raz:

Na Slovensku sú veľmi dobré podmienky pre vývoj kukuričira koreňového. Na to, že v náš prospech spravia niečo podmienky prostredia, sa nedá spoliehať. Zostava preto iba na pestovateľoch, aby správnym postojom k tomuto škodcovi znížili nebezpečenstvo, ktoré od neho hrozí. Ako? Nepestovaním kukurice v monokultúre aj za cenu zníženia plôch. Alebo pestovať v monokultúre, ale so spoľahlivou ochranou. Ak sa to nedodrží, pravdepodobnosť, že sa zopakujú škody aké tento škodca spáchal v roku 2007 je vysoká.


Symptóm husacích krkov                                                                                                                                     foto: autor


Imága kukuričiara koreňového                                                                                                                          foto: autor

V posledných rokoch pri pestovaní kukurice javí sa problém s druhov generáciou vijačky kukuričnej, najmä v porastoch z neskorých termínov sejby a to najme cukrovej kukurici. Poďme si pozrieť tento problém.

Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v pozostatkoch rastlín, najme kukurice ale aj iných rastlín, v pôde. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle v podmienkach Slovenska sa vyskytujú v prvej polovici júna. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch a po niekoľkých dňoch sa vžierajú do stebla alebo šúľka. Vývoj larvy trvá 3-5 týždňov. Jedna časť populácie škodcu zostáva v štádiu larvy a prezimuje, kým druhá časť populácie sa zakuklí a dáva druhú generáciu. Motýle druhej generácii začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase väčšina porastov kukurice je plne vyvinutá a začína sa sušiť. Takéto porasty kukurice sú menej atraktívna pre samičky vijačky kukuričnej a preto samičky kladú vajíčka na rastliny kukurice vysiate v neskorších termínoch, najme na cukrovú kukuricu, alebo na iné rastliny, v prvom rade na papriku. Larvy tejto generácie napadajú najme klas, čo je pri cukrovej kukurici ale aj osivovej nežiaduce.


Vajíčková znáška vijačky kukuričnej                                                                                                                 foto: autor


Vajíčková znáška vijačky kukuričnej                                                                                                                 foto: autor

V ochrane proti vijačky sa využívajú agrotechnické, biologické a chemické spôsoby ochrany. Z agrotechnických metód najvýznamnejšie opatrenie je drvenie kukuričia a následne hlboká orba ktorou sa zaorávajú pozostatky rastlín, v ktorých larvy prezimujú. Na tento spôsob sa zničí až 90 % prezimujúcich lariev. Kvalitná hlboká orba na hĺbku 30 cm, bez pozostatkov kukuričia na povrchu pôdy prakticky úplne redukuje škodcu. Toto opatrenie má význam len keď všetci pestovatelia v danom regióne ho vykonávajú.

Priame ochranné opatrenia zvlášť chemickú ochranu proti škodcom treba vykonávať len po prekročení prahov škodlivosti. Pri používaní chemických insekticídov je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc a húsenice sa nachádzajú na liste. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie ochrany proti vijačke kukuričnej je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Táto metóda pozostáva z prezeraní 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od objavenia prvých motýľov, zhruba od polovice júna. Jednorázová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách kukurice ktoré je zhodné s objavením sa prvého poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnim účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné používať iný insekticíd. Používať treba postrekovače s vyšším tlakom a väčším otvorom trysiek a postrek usmerniť na šúľky zvlášť pri ochrane cukrovej kukurici.

Biologická ochrana kukurice pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma sa dlhodobo využíva vo svete, je vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. Druhy z rodu Trichogramma parazitujú nielen vajíčka vijačky kukuričnej ale aj vajíčka iných škodcov, napríklad mory bavlníkovej a iných druhov môr. Ani proti jednému z týchto škodcov potom nie je potrebné uskutočňovať ďalšie ochranné opatrenia. Prednosti tejto metódy sú v tom, že neničí prirodzených nepriateľov iných škodcov, napríklad vošiek a roztočov, na rozdiel od insekticídov, ktoré zničia prírodných nepriateľov vošiek a roztočov, čo následne umožňuje ich premnoženie. Obyčajne sa realizujú dve aplikácie Trichogrammy na jednu generáciu škodcu. Celkovo sa na jeden hektár aplikuje 150 000 jedincov. Významná je prvá aplikácia, ktorú je potrebné uskutočniť na začiatku kladenia vajíčok samičkami vijačky kukuričnej v poraste kukurice. Stanovenie termínu je pomerne obtiažne a zisťuje sa podľa náletu imág do svetelných lapačov. Dodávateľ zabezpečuje dodávku bioagensu v optimálnom čase. Aplikácia je veľmi jednoduchá, roznáša sa po poraste a vyvesuje na rastliny podľa dohodnutej schéme. Práca je nenáročná aj na čas, aplikácia jedného hektára trvá len 15 minút. V tomto roku v Českej republike zahájili niekoľko pokusov s leteckou aplikáciou trichogrami s veľmi dobrými výsledkami. Náklady na ochranu týmto spôsobom sú porovnateľné s chemickou ochranou.


Vajíčková znáška vijačky kukuričnej, parazitovaná vajíčkovým parazitoidom Trichogramma sp.
foto: autor

Vystavené 21.2.2012

Autor textu: Ing. Ján Tancik, PhD.