logo CVRV
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: sudyova@vurv.sk
 
 


Porovnanie nákladov na herbicídnu ochranu konvenčnej a geneticky modifikovanej repy cukrovej

Repa cukrová (Beta vulgaris L.) patrí k plodinám, ktoré majú vysoký produkčný potenciál aj v našich agroklimatických podmienkach, teda schopnosť vrátiť pestovateľovi vložené náklady a pridať navyše zisk. Má veľmi široké priame uplatnenie ako surovina na výrobu cukru či (bio)etanolu, ale aj nepriame uplatnenie (melasa ako vedľajší produkt z jej spracovania) v krmivárskom, chemickom a farmaceutickom priemysle. V roku 1981 sa na Slovensku pestovala na ploche viac ako 62 tisíc hektárov, v roku 1990 na viac ako 51 tisíc ha. Nasledoval zásadný pokles jej plôch až na historické minimum 11 tisíc ha v roku 2008 a iba mierne nárasty plôch od roku 2009. V roku 2010 to bolo necelých 18 tisíc ha, v roku 2011 sa zberalo približne 17 tisíc ha. Opačný trend ako plochy mali priemerné hektárové úrody repy cukrovej, ktoré sa v posledných rokoch dostávajú na úroveň 50-60 t.ha-1, čo naozaj potvrdzuje zaujímavý pestovateľský potenciál.

Repa cukrová je ale aj plodinou, ktorej pestovanie bez účinnej regulácie burín nemôže byť efektívne. Najmä pred zapojením porastu, kedy buriny etapovite vzchádzajú, si vyžaduje porast repy cukrovej zvýšenú pozornosť a viacnásobné herbicídne ošetrenia. Okrem agronomických a technologických nástrojov na zvýšenie efektívnosti pestovania cukrovej je zvlášť významným prvkom samotný genotyp - odroda. Okrem konvenčný odrôd sa vo svete od roku 2008 pestuje komerčne aj geneticky modifikovaná (GM) repa cukrová, ktorá je schopná tolerovať ošetrenie špecifickou aktívnou zložkou niektorých komerčných herbicídov. V Európe sa GM repa cukrová testuje v poľných podmienkach a rovnaké testy boli vykonané v rokoch 2010-2011 aj v CVRV Piešťany. Demonštračný pokus bol založený v spolupráci s firmou SESVanderHave International B.V. s cieľom porovnať porast ošetrený glyfosátom s porastom, na ktorom boli aplikované bežne používané konvenčné herbicídy. Pokus bol realizovaný na Výskumnom pracovisku v Borovciach, v súlade s príslušnými rozhodnutiami Ministerstva životného prostredia SR. Išlo o testovanie geneticky modifikovanej línie repy cukrovej s označením H7-1 tolerujúcej ošetrenie glyfosátom (tzv. Roundup Ready® repa cukrová). V EÚ je H7-1 (pod označeným KM-???H71-4) rozhodnutím Európskej komisie autorizovaná na obdobie 2007-2017 na výrobu potravín, potravinových komponentov a krmív, čomu predchádzalo pozitívne stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z konca roka 2006.

Poľný pokus bol vykonaný v 4 opakovaniach (Obr. č. 1), dve boli s konvenčnou a dve s geneticky modifikovanou H7-1 repou cukrovou tolerujúcou glyfosát.

Obr. č. 1 - Schéma demonštračného pokusu s geneticky modifikovanou repou cukrovou. Okolo pokusných parciel boli dva ochranné pásy - prvým bola voľná plocha, druhým konvenčná repa cukrová, v šírkach stanovených pre pokus s GM repou cukrovou.

Ošetrenie konvenčných variantov repy cukrovej bolo vykonané v 5 termínoch s nasledovnými prípravkami:

  • 18. apríl 2011 - Betanal Expert (1,0 l/ha) + Goltix Top (0,5 l/ha),
  • 27. apríl 2011 - Mix Double FL 2 (1,0 l/ha) + Safari 50 WG (0,03 kg/ha) + zmáčadlo Trend 90 (0,05 %),
  • 29. apríl 2011 - Garland Forte (0,8 l/ha) (v dôsledku silného tlaku trávovitých burín),
  • 17. máj 2011 - Betanal Expert (1,0 l/ha) + Goltix Top (0,5 l/ha),
  • 14. jún 2011 - Targa Super (2 l/ha).

Aj po všetkých ošetreniach sa pred zberom v poraste konvenčnej repy cukrovej vyskytovali v nízkom zastúpení mrlíky (Chenopodium sp.), horčiaky (Persicaria sp.), láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus) a ježatka kuria (Echinochloa crus galli).

Ošetrenie variantov s geneticky modifikovanou repou cukrovou tolerujúcou glyfosát bolo uskutočnené iba v 3 termínoch:

  • 10. máj, 14. jún a 30. jún - Roundup Rapid (2,4 l/ha) (dávka bola stanovená už pred založením pokusu v roku 2010 podľa metodiky firmy SESVanderHave International B.V. a nemenila sa ani v roku 2011).

Pred zberom bol tento porast čistý, bez výskytu burín.

Zhodnotenie a porovnanie nákladov na herbicídne ošetrenia ukázalo, že na ochranu jedného hektára konvenčnej repy cukrovej proti burinám, pri použití uvedených prípravkov (počítané z aktuálnych cien herbicídov na trhu), bolo treba vynaložiť 293,50 €. Na ošetrenie glyfosátom GM repy cukrovej bol náklad iba 90 €. Rozdiel v nákladoch na herbicídne ošetrenie jedného hektára bol teda 203,50 € v prospech repy cukrovej tolerantnej voči glyfosátu, čo je o 69,3 % menej. Z hodnotenia zatiaľ dvojročných výsledkov poľných testov boli zatiaľ preukázané rozdiely v zodpovednosti za rozhodovanie sa o aplikácii herbicídov, časovej flexibilite herbicídneho zásahu a nákladoch na herbicídnu ochranu.

Z hodnotenia účinnosti aplikovaných prípravkov v konvenčnej a GM repe cukrovej môžeme konštatovať, že vyskytujúce sa druhy burín boli potlačené v oboch variantoch na požadovanú úroveň, no vynaložené náklady v GM repe cukrovej boli oveľa nižšie ako v konvenčnej.

Paralelne bol vykonaný poľný pokus, v spolupráci s pracovníkmi ÚKSUP Bratislava, s cieľom testovať efektívnosť ďalších herbicídnych prípravkov a ich kombinácií v poraste repy cukrovej, tiež sledovať náklady spojené s ich použitím a porovnať ich s nákladmi na glyfosát pri GM repe cukrovej. Na pozemku, na ktorom bol pokus realizovaný, boli zastúpené viaceré druhy burín vo vyššom zastúpení: mrlíky (Chenopodium sp.), horčiaky (Persicaria sp.), láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus), ježatka kuria (Echinochloa crus galli). V menšom počte sa na pozemku vyskytovali hluchavky (Lamium sp.), hviezdice (Stellaria sp.), peniažtek roľný (Thlaspi arvense), kapsička pastierska (Capsella bursa pastoris), pupenec roľný (Convolvulus arvensis) a ďalšie. Pokus bol vykonaný v 5 náhodne usporiadaných variantoch, v 4 opakovaniach. Každý variant bol ošetrený inými prípravkami, resp. ich kombináciami, pričom porovnávacím variantom bola kontrola bez použitia herbicídov. Použité prípravky, dávky, ich kombinácie ako aj ekonomické vyhodnotenie sú uvedené v Tab. č. 1. Podľa hodnotení, ktoré sme vykonali podľa platnej EPPO metodiky, najlepšie výsledky preukázali Variant č. 1 (použitá kombinácia prípravkou Betasana SC + Ethosat 500 SC + Mix Duoble FL) a Variant č. 3 (Skúšaný prípravok* + Goltix Top).
V Tab. č. 1 sú uvedené aj finančné náklady na jednotlivé varianty ošetrenia herbicídnymi prípravkami, ktoré boli v rozsahu od 192 € (Variant č. 1) do 262 € na hektár (Variant č. 2). Aj najlacnejší variant z nich bol približne o 53 % drahší ako cena použitia glyfosátu pri GM repe cukrovej.

Tab. č. 1 - Ekonomické vyhodnotenie rôznych kombinácií herbicídneho ošetrenia repy cukrovej konvenčnými herbicídmi (*Skúšaný prípravok - prípravok zatiaľ neregistrovaný na Slovensku)

Ak by Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska komisia schválili pestovanie GM repy cukrovej H7-1, alebo podobnej tolerujúcej glyfosát, a k veci by sa správali racionálne aj spracovatelia, pestovateľom repy cukrovej by to ponúklo priestor na zvýšenie efektivity jej výroby. To by ale neznamenalo, že by nebol potrebný monitoring výskytu burín, zmien v ich spektre a sledovanie trendu v spotrebe herbicídov s účinnou látkou glyfosát.

Vystavené 6 3.2012

Autori textu: Ing. Andrea Šerfeziová; Zuzana Dubovská; Ing. Peter Mihalčík; doc. RNDr. Ján Kraic, PhD.