Repa cukrová (Beta vulgaris L.) patrí
k plodinám, ktoré majú vysoký produkčný potenciál aj v našich agroklimatických
podmienkach, teda schopnosť vrátiť pestovateľovi vložené náklady
a pridať navyše zisk. Má veľmi široké priame uplatnenie ako surovina
na výrobu cukru či (bio)etanolu, ale aj nepriame uplatnenie (melasa
ako vedľajší produkt z jej spracovania) v krmivárskom, chemickom
a farmaceutickom priemysle. V roku 1981 sa na Slovensku pestovala
na ploche viac ako 62 tisíc hektárov, v roku 1990 na viac ako 51
tisíc ha. Nasledoval zásadný pokles jej plôch až na historické minimum
11 tisíc ha v roku 2008 a iba mierne nárasty plôch od roku 2009.
V roku 2010 to bolo necelých 18 tisíc ha, v roku 2011 sa zberalo
približne 17 tisíc ha. Opačný trend ako plochy mali priemerné hektárové
úrody repy cukrovej, ktoré sa v posledných rokoch dostávajú na úroveň
50-60 t.ha-1, čo naozaj potvrdzuje zaujímavý pestovateľský potenciál.
Repa cukrová je ale aj plodinou, ktorej pestovanie
bez účinnej regulácie burín nemôže byť efektívne. Najmä pred zapojením
porastu, kedy buriny etapovite vzchádzajú, si vyžaduje porast repy
cukrovej zvýšenú pozornosť a viacnásobné herbicídne ošetrenia. Okrem
agronomických a technologických nástrojov na zvýšenie efektívnosti
pestovania cukrovej je zvlášť významným prvkom samotný genotyp -
odroda. Okrem konvenčný odrôd sa vo svete od roku 2008 pestuje komerčne
aj geneticky modifikovaná (GM) repa cukrová, ktorá je schopná tolerovať
ošetrenie špecifickou aktívnou zložkou niektorých komerčných herbicídov.
V Európe sa GM repa cukrová testuje v poľných podmienkach a rovnaké
testy boli vykonané v rokoch 2010-2011 aj v CVRV Piešťany. Demonštračný
pokus bol založený v spolupráci s firmou SESVanderHave International
B.V. s cieľom porovnať porast ošetrený glyfosátom s porastom, na
ktorom boli aplikované bežne používané konvenčné herbicídy. Pokus
bol realizovaný na Výskumnom pracovisku v Borovciach, v súlade s
príslušnými rozhodnutiami Ministerstva životného prostredia SR.
Išlo o testovanie geneticky modifikovanej línie repy cukrovej s
označením H7-1 tolerujúcej ošetrenie glyfosátom (tzv. Roundup Ready®
repa cukrová). V EÚ je H7-1 (pod označeným KM-???H71-4) rozhodnutím
Európskej komisie autorizovaná na obdobie 2007-2017 na výrobu potravín,
potravinových komponentov a krmív, čomu predchádzalo pozitívne stanovisko
Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z konca roka 2006.
Poľný pokus bol vykonaný v 4 opakovaniach (Obr. č. 1), dve boli s konvenčnou a dve s geneticky modifikovanou H7-1 repou cukrovou tolerujúcou glyfosát.
Obr. č. 1 - Schéma demonštračného pokusu s
geneticky modifikovanou repou cukrovou. Okolo pokusných parciel
boli dva ochranné pásy - prvým bola voľná plocha, druhým konvenčná
repa cukrová, v šírkach stanovených pre pokus s GM repou cukrovou.
Ošetrenie konvenčných variantov repy cukrovej bolo vykonané v 5 termínoch s nasledovnými prípravkami:
- 18. apríl 2011 - Betanal Expert (1,0 l/ha) + Goltix Top (0,5 l/ha),
- 27. apríl 2011 - Mix Double FL 2 (1,0 l/ha) + Safari 50 WG (0,03 kg/ha) + zmáčadlo Trend 90 (0,05 %),
- 29. apríl 2011 - Garland Forte (0,8 l/ha) (v dôsledku silného tlaku trávovitých burín),
- 17. máj 2011 - Betanal Expert (1,0 l/ha) + Goltix Top (0,5 l/ha),
- 14. jún 2011 - Targa Super (2 l/ha).
Aj po všetkých ošetreniach sa pred zberom v poraste
konvenčnej repy cukrovej vyskytovali v nízkom zastúpení mrlíky (Chenopodium
sp.), horčiaky (Persicaria sp.), láskavec ohnutý (Amaranthus
retroflexus) a ježatka kuria (Echinochloa crus galli).
Ošetrenie variantov s geneticky modifikovanou repou
cukrovou tolerujúcou glyfosát bolo uskutočnené iba v 3 termínoch:
- 10. máj, 14. jún a 30. jún - Roundup Rapid (2,4 l/ha) (dávka
bola stanovená už pred založením pokusu v roku 2010 podľa metodiky
firmy SESVanderHave International B.V. a nemenila sa ani v roku
2011).
Pred zberom bol tento porast čistý, bez výskytu burín.
Zhodnotenie a porovnanie nákladov na herbicídne ošetrenia ukázalo, že na ochranu jedného hektára konvenčnej repy cukrovej proti burinám, pri použití uvedených prípravkov (počítané z aktuálnych cien herbicídov na trhu), bolo treba vynaložiť 293,50 €. Na ošetrenie glyfosátom GM repy cukrovej bol náklad iba 90 €. Rozdiel v nákladoch na herbicídne ošetrenie jedného hektára bol teda 203,50 € v prospech repy cukrovej tolerantnej voči glyfosátu, čo je o 69,3 % menej. Z hodnotenia zatiaľ dvojročných výsledkov poľných testov boli zatiaľ preukázané rozdiely v zodpovednosti za rozhodovanie sa o aplikácii herbicídov, časovej flexibilite herbicídneho zásahu a nákladoch na herbicídnu ochranu.
Z hodnotenia účinnosti aplikovaných prípravkov v konvenčnej a GM repe cukrovej môžeme konštatovať, že vyskytujúce sa druhy burín boli potlačené v oboch variantoch na požadovanú úroveň, no vynaložené náklady v GM repe cukrovej boli oveľa nižšie ako v konvenčnej.
Paralelne bol vykonaný poľný pokus, v spolupráci
s pracovníkmi ÚKSUP Bratislava, s cieľom testovať efektívnosť ďalších
herbicídnych prípravkov a ich kombinácií v poraste repy cukrovej,
tiež sledovať náklady spojené s ich použitím a porovnať ich s nákladmi
na glyfosát pri GM repe cukrovej. Na pozemku, na ktorom bol pokus
realizovaný, boli zastúpené viaceré druhy burín vo vyššom zastúpení:
mrlíky (Chenopodium sp.), horčiaky (Persicaria sp.),
láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus), ježatka kuria (Echinochloa
crus galli). V menšom počte sa na pozemku vyskytovali hluchavky
(Lamium sp.), hviezdice (Stellaria sp.), peniažtek
roľný (Thlaspi arvense), kapsička pastierska (Capsella
bursa pastoris), pupenec roľný (Convolvulus arvensis)
a ďalšie. Pokus bol vykonaný v 5 náhodne usporiadaných variantoch,
v 4 opakovaniach. Každý variant bol ošetrený inými prípravkami,
resp. ich kombináciami, pričom porovnávacím variantom bola kontrola
bez použitia herbicídov. Použité prípravky, dávky, ich kombinácie
ako aj ekonomické vyhodnotenie sú uvedené v Tab. č. 1. Podľa hodnotení,
ktoré sme vykonali podľa platnej EPPO metodiky, najlepšie výsledky
preukázali Variant č. 1 (použitá kombinácia prípravkou Betasana
SC + Ethosat 500 SC + Mix Duoble FL) a Variant č. 3 (Skúšaný prípravok*
+ Goltix Top).
V Tab. č. 1 sú uvedené aj finančné náklady na jednotlivé varianty
ošetrenia herbicídnymi prípravkami, ktoré boli v rozsahu od 192
€ (Variant č. 1) do 262 € na hektár (Variant č. 2). Aj najlacnejší
variant z nich bol približne o 53 % drahší ako cena použitia glyfosátu
pri GM repe cukrovej.
Tab. č. 1 - Ekonomické vyhodnotenie rôznych
kombinácií herbicídneho ošetrenia repy cukrovej konvenčnými herbicídmi
(*Skúšaný prípravok - prípravok zatiaľ neregistrovaný na Slovensku)
Ak by Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska komisia schválili pestovanie GM repy cukrovej H7-1, alebo podobnej tolerujúcej glyfosát, a k veci by sa správali racionálne aj spracovatelia, pestovateľom repy cukrovej by to ponúklo priestor na zvýšenie efektivity jej výroby. To by ale neznamenalo, že by nebol potrebný monitoring výskytu burín, zmien v ich spektre a sledovanie trendu v spotrebe herbicídov s účinnou látkou glyfosát.
Vystavené 6 3.2012
|