logo SAV
Slovenská akadémia vied
Parazitologický ústav Košice - oddelenie rastlinnej nematodológie
Hlinkova 3
040 01 Košice
e-mail: renco@saske.sk
 
 


Háďatko zemiakové spôsobuje veľké škody

Háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis), patrí do skupiny parazitických nematód rastlín so špecifickým typom vývinu, keď sa samička po ukončení produkcie vajíčok mení na cystu tzv. cystotvorné nematódy rastlín. Je významným škodcom zemiakov na celom svete a v mnohých krajinách spôsobuje veľké ekonomické straty pri pestovaní tejto plodiny. Na Slovensku sa vyskytuje vo väčšej miere na plochách malopestovateľov.

Rastlinné háďatká majú tvar nitkovitých červov, dlhých 0,2 až 12 mm, avšak háďatko zemiakové sa od ostatných druhov nematód v dospelosti odlišuje výrazným pohlavným dimorfizmom, podobne ako ostatné druhy cystotvorných nematód. Známych je 5 patotypov tohoto háďatka, čo sú morfologicky nerozlíšiteľné populácie druhu prispôsobené geografickej oblasti výskytu,. Sú úzko špecializované na určité druhy prípadne odrody hostiteľskej rastliny. Na Slovensku sa vyskytuje patotyp Ro1.

Vývin háďatka

Začína sa v podstate už na jeseň vytvorením novej cysty na koreni zemiaka, ktorá ma guľovitý tvar, veľkosť 0,5 až 0,8 mm a môže obsahovať 100 až 300 vajíčok. Po dozretí zhnedne a uvoľní sa do pôdy. Cysta má pevný obal, ktorý chráni vajíčka pred poškodením počas nepriaznivých podmienok napr. počas zimy, sucha či neprítomnosti hostiteľskej rastliny. Takto sú vajíčka schopné ostať životaschopné 10 aj viac rokov.

Z vajíčok sa ešte v jeseni, alebo až na jar liahnu larvy druhého vývinového štádia, ktoré na jar pri vhodnej vlhkosti a teplote pôdy (10 oC) za prítomnosti hostiteľskej rastliny opúšťajú cystu cez vulvárny otvor, migrujú v pôde, aktívne vyhľadávajú a napádajú mladé korienky zemiaka. Liahnutie lariev stimulujú aj výlučky koreňov hostiteľa. Larvy sa však z cýst neliahnu naraz, liahnutie je postupné trvá počas celej vegetácie až do konca augusta. Larvy vnikajú do koreňov najčastejšie cez rastový vrchol kde je pletivo najjemnejšie a pomocou ústneho bodca (styletu) prepichávajú bunky pletiva, živia sa ich obsahom, pričom produkujú látky, ktoré sú pre rastlinu toxické. Vznikajú tzv. gigantické bunky, v ktorých prebieha ďalší vývin parazita. Rastlina má obmedzený prísun vody a živín s pôdy.

Po dosiahnutí dospelosti samce ostávajú červovitého tvaru, opúšťajú korene rastliny, migrujú v pôde, vyhľadávajú a oplodňujú samičky, ktoré počas vývoja hrubnú, rozrušia povrchové pletivo koreňa tak, že ich chvostový koniec sa dostane von z pletiva a hlava ostáva fixovaná v pletive. Samička po oplodnení začne produkovať vajíčka, ktoré ostávajú v jej tele, postupne hrubne a mení sa na cystu, ktorá sa po dozretí uvoľní do pôdy a vývinový cyklus môže začať odznova. Vývin jednej generácie háďatka trvá 50 až 60 dní v závislosti od klimatických podmienok ako aj druhu a odrody hostiteľskej rastliny. V našich klimatických podmienkach sa úplne vyvinie jedna generácia do roka.

Symptómy napadnutia

Vzhľadom k tomu, že celý vývinový cyklus háďatka prebieha v koreni a larvy sa živia obsah buniek pletiva koreňa, čím má rastlina obmedzený prísun vody a živín, môžeme pozorovať, že napadnuté rastliny rastú pomalšie, sú zakrpatené, opadávajú im spodné a neskôr aj najmladšie listy. Pri silnom napadnutí trsy hynú a nevytvárajú žiadne hľuzy. Nákaza sa najčastejšie prejavuje tzv. kruhovitým vypadávaním rastlín v poraste. Ak opatrne vyberieme rastlinu z pôdy (v polovici až koncom júna) približne 45 dní po výsadbe, voľným okom spozorujeme drobné biele cysty háďatka na koreňoch zemiaka. Straty, ktoré háďatko spôsobí, závisia najmä od populačnej hustoty a odrody zemiakov, pri vyššej populačnej hustote môžu dosiahnuť až 50%. Za prah škodlivosti sa považuje prítomnosť 10 až 20 vajíčok na 1 g pôdy.

Spôsoby ochrany

Nakoľko sa jedná o karanténneho škodcu, je potrebné dodržiavať prísne pravidlá najmä pri pestovaní sadbových zemiakov, ktoré je možné produkovať iba na nekontaminovaných pozemkoch.

V prípade podozrenia na výskyt háďatka na väčších pestovateľských plochách je stále platným preventívnym opatrením striedanie plodín. Nakoľko je to veľmi špecifický škodca, v poľných podmienkach napáda len zemiaky a larvy sa z cýst neliahnu naraz ale aj v priebehu niekoľkých rokov, odporúča sa na napadnutých pozemkoch pestovať nehostiteľské rastliny napr. kukuricu, obilniny, cukrovú repu či ďatelinu. Už v prvom roku ich pestovania sa zníži hladina populácie o 30 až 50%. Na silne zamorených pozemkoch by sme nemali pestovať zemiaky minimálne 5 až 7 rokov.

Osvedčilo sa tiež pestovanie rezistentných odrôd ako aj dostatočná výživa rastlín, ktorá podmieňuje dobrý zdravotný stav porastov a rastliny sú potom schopné do určitej miery eliminovať napadnutie háďatkom.

Chemické prípravky (nematocídy) ako sú Bassamid granulát, Temik 10G môžeme použiť na dezinfekciu pôdy pre výsadbou. Tento spôsob ochrany je však pomerne nákladný a v integrovanej ochrane rastlín sa neuplatňuje.

Pri podozrení na výskyt háďatka zemiakového je možné zaslať celé korene rastlín aj s pôdou do nášho laboratória, kde urobíme analýzy vzoriek a potvrdíme prípadne vyvrátime jeho prítomnosť.

Obr. 1: Cysty háďatka na koreni zemiaka (foto autor)

Vystavené 24. 2. 2010

Autor textu: Ing. Marek Renčo, PhD.