logo SAV
Slovenská akadémia vied
Parazitologický ústav Košice - oddelenie rastlinnej nematodológie
Hlinkova 3
040 01 Košice
e-mail: renco@saske.sk
 
 


Poznáme rastlinné háďatká?

Pôdne nematódy (háďatká) sú malé, nitkovité, mikroskopické červy s dĺžkou tela v dospelosti od 0,2 do 10,0 mm, ktoré svojou početnosťou tvoria významnú zložku biomasy pôdy všetkých ekosystémov.

Podľa spôsobu života ich delíme na tie, ktoré žijú voľne v pôde tzv. voľne žijúce pôdne nematódy a tie, ktoré pre svoj vývin potrebujú pletivo hostiteľskej rastiny tzv. parazitické nematódy rastlín. Voľne žijúce pôdne nematódy sú všeobecne považované za užitočné, niektoré skupiny sa rozkladom organických zvyškov v pôde podieľajú na tvorbe humusu čim zvyšujú úrodnosť pôdy, iné sú dravé a živia sa inými organizmami pôdneho edafónu vrátane nematód. Parazitické nematódy rastlín napádajú korene alebo nadzemné časti rastlín (stonky, listy alebo kvetné súkvetia) a samotné alebo v komplexe s inými patogénmi poškodzujú rastlinu čo môže viesť k výraznému zníženiu úrod pestovaných plodín.

Vývinový cyklus parazitických nematód

Začína sa na jar pri vhodnej teplote a vlhkosti pôdy a prítomnosti hostiteľskej rastliny. Všeobecne sa za minimálnu teplotu pôdy, pri ktorej sa po zime začínajú liahnuť z vajíčok larvy považuje 8 - 10 oC. Mnohé druhy parazitických háďatiek majú relatívne jednoduchý vývinový cylkus, ktorý pozostáva z vajíčka, štyroch larválnych štádií, dospelého samca a samičky. Prvé larválne štádium sa vyvíja vo vajíčku kde sa zvlieka a z vajíčka sa na jar liahnu larvy druhého vývinového štádia tzv. infekčné. Tieto putujú v pôde (max. 1 m od miesta vyliahnutia), po nájdení koreňa prenikajú do hostiteľskej rastliny. Pohyb v pôde im umožňuje voda, ktorá sa nachádza medzi čiastočkami pôdy. Larvy najčastejšie prenikajú do pletiva koreňa cez jeho rastový vrchol, kde je pletivo najmladšie a najmäkšie. Na prepichnutie bunky pletiva im slúži ústny bodec tzv. stylet, pomocou ktorého vysajú obsah bunky. V pletivách rastlín sa vyvíjajú až do dospelosti, kedy sú schopné reprodukcie pričom samce aj samičky ostávajú nitkovitého tvaru a uvoľňujú sa do pôdy. Špecifickými druhmi parazitických háďatiek sú tzv. cystotvorné nematódy. Samička sa počas vývinu v pletive koreňa mení na cystu, ktorá obsahuje vajíčka (300 - 600 ks). Spočiatku biela až hnedá cysta po dozretí zhnedne a uvoľní sa do pôdy, stena cysty chráni vajíčka pred vonkajšími podmienkami napr. počas zimy, za neprítomnosti hostiteľskej rastliny. Vajíčka si takto udržia životaschopnosť 10 a viac rokov. K najznámejším druhom cystotvorných háďatiek vyskytujúcich sa aj na území Slovenska patria Heterodera avenae (háďatko ovsené) parazit obilnín a tráv, Globodera rostochiensis a G. pallida (háďatko zemiakové). Tiež nesmieme zabudnúť na tzv. hrčkotvorné nematódy rodu Meloidogyne najmä aj na Slovensku sa vyskytujúci druh M. hapla, parazita koreňovej zeleniny. Samička kladie vajíčka do tzv. želatínového vaku, tieto sú zhlukované v pletive koreňa kde tvoria hrčky, nádory.

Vývinový cyklus parazitických háďatiek býva rôzne dlhý, trvá od niekoľkých dní až do niekoľko týždňov. Závisí od druhu háďatka, vonkajších podmienok ako sú typ hostiteteľskej rastliny, teplota, vlhkosť, typ pôdy a pod.

Symptómy napadnutia a diagnostika

Prvým príznakom napadnutia rastlín nematódami je obyčajne kruhovitý výpadok rastlín v poraste (obr. 1), zaostávanie rastlín v raste, deformácia nadzemných orgánov a zmena sfarbenia kvetov, listov, alebo klasov. Steblá a listy sú zakrpatené, zvlnené a skučeravené. Pri cystotvorných druhoch háďatiek môžeme koncom júna a začiatkom júla na koreňoch obilnín či cukrovej repy a zemiakov po ich opatrnom vytiahnutí a umytí, voľným okom nájsť biele až žlté neskôr hnedé cysty parazita (obr. 2). V prípade napadnutia rastliny hrčkotvornými nematódmi sú korene zdeformované, zdurené, zhrubnuté, v zdureninách sa nachádzajú larvy a vajíčka parazita (obr. 3)

Obr. 1: Výpad porastu skleníkových uhoriek spôsobený nematódami

Obr. 2: Cysty háďatka zemiakového

Obr. 3: Nádory na koreňoch paradajok

Ochrana

Predovšetkým je potrebné dodržiavať preventívne opatrenia, ktoré zabránia rozšíreniu háďatiek na nezamorené pozemky. Háďatká majú obmedzenú schopnosť rozšírenia sa vlastnou aktivitou a preto je pasívny prenos zavinený človekom najčastejším spôsobom ich rozširovania. Ak chceme zabrániť infikovaniu našej záhrady parazitickými háďatkami mali by sme dbať na to aby sme na výsev používali čisté osivo a na výsadbu zdravý sadbový materiál (napr. zemiaky) pochádzajúci z nezamorených pozemkov.

V prípade, že už máme pôdu v záhrade infikovanú háďatkami, môžeme buď priamo obmedziť ich schopnosť sa vyvíjať a rozmnožovať, teda zvyšovať populáciu, prípadne nepriamo podporiť rast pestovaných plodín. Na to nám slúžia rôzne agrotechnické, biologické, chemické či fyzikálne metódy ochrany.

Z agrotechnických metód sú to najmä:

Okrem spomínaných biologických metód ochrany rastlín pred parazitickými háďatkami existujú aj tzv. agrotechnické či fyzikálne metódy.

  • Osevný postup - patrí k najstarším, k najjednoduchším a najlacnejším spôsobom ochrany proti parazitickým háďatkám. Zvlášť pri výskyte úzko špecializovaných druhov, kde je zostavenie osevného postupu jednoduchšie ako pri druhoch so širokým okruhom hostiteľov. Platí tu zásada pestovania tzv. nehostiteľských rastlín parazita, napr. v prípade výskytu háďatka zemiakového pestovať na pozemku minimálne 5 rokov obilniny, cukrovú repu, strukoviny, lucernu, repku olejku a pod. Môžeme tak znížiť populáciu parazita o 30 až 50 %. Pomôcť nám môže aj pestovanie rezistentného kultivaru danej plodiny, ktoré sú teraz na trhu už v dostatočnom množstve k dispozícii. Tu sa však už zvyšujú náklady na pestovanie súvisiace s kúpou rezistentého kultivaru.
  • Termín sejby - skorá sejba, umožní rastlinám predbehnúť háďatká vo vývine, v čase priaznivých podmienok pre inváziu háďatiek, sú už rastliny silnejšie a dostatočne vyvinuté a lepšie odolajú napadnutiu aj väčšiemu počtu háďatiek.
  • Výživa rastlín - podmieňuje dobrý zdravotný stav rastliny, ktoré sú potom schopné odolávať aj silnejšej invázii nematód. Tento spôsob je však podobne ako pri pestovaní rezistentnej odrody finančne náročnejší spojený s aplikáciou minerálnych hnojív, nehovoriac o ich negatívnom vplyve na kvalitu pôd a spodných vôd. V tomto smere je však výhodnejšia, menej nákladná a životné prostredie menej znečisťujúca aplikácia organických hnojív. Rozkladom ogranickej hmoty (komposty, maštalný hnoj a pod) sa do pôdy uvoľnujú látky, ktoré pôsobia na háďatká toxicky. Organická hmota obsahuje veľa bakterií, húb a plesní, ktoré tiež môžu zabíjať háďatká.
  • Ochrana proti burinám - mnohé druhy parazitických háďatiek sa počas neprítomnosti hostiteľskej rastliny dokážu rozmnožovať na koreňoch burín najmä botanicky príbuzných rastlín a tak prežívať mnoho rokov, , preto treba dbať aj na dôkladné ničenie burín.

Biologické metódy ochrany

Spočívajú v aplikácii parazitických mikroogranizmov, vírusov, baktérií, parazitických húb, dravých nematód či rôznych látok rastlinného pôvodu tzv. fytoncídov a to priamou aplikáciou do pôdy.

Chemické metódy ochrany

spočívajú v použití chemických prípravkov (nematocídov) na dezinfekciu pôdy pred výsadbou (sejbou), morenie sadbového materiálu či ošetrenie porastov. S aplikáciou nematocídov však súvisia mnohé nevýhody ako sú vysoké finančné náklady, zničenie užitočnej mirkofauny v pôde, toxicita a pod.

Fyzikálne metódy ochrany

Sú založené na rôznej citlivosti parazita na zmenené fyzikálne vlastnosti prostredia (pôdy) pričom sa nezničí pestovaná plodina. Tak môžeme napríklad zvýšiť teplotu pôdy solarizáciou, pôdu prikryjeme priesvitnou fóliou na 6 až 8 týždňov čím sa zvýši teplota na viac ako 50 oC, ktorá je smrtelná pre háďatká a iné pôdne patogény. Samozrejme robíme to pred výsadbou, alebo počas neprítomnosti pestovanej plodiny. Pôdu na malých plochách parenísk a skleníkov môžeme ošetriť parou. K iným typom fyzikálnych metód ochrany patrí aj máčanie koreňov v teplej vode (okolo 60 oC), mechanické čistenie (hľuzy zemiakov), či závlaha vodou s vysokým obsahom ozónu.

Pri podozrení na výskyt niektorého z parazitických druhov nematód je možné zaslať celé korene rastlín aj s pôdou do nášho laboratória, kde urobíme analýzy vzoriek a potvrdíme prípadne vyvrátime jeho prítomnosť a navrhneme ochranné opatrenia.

Vystavené 12. 1. 2010

Autori textu: Ing. Marek Renčo, Ph.D; Ing. Andrea Čerevková, PhD.