logo SAV
Slovenská akadémia vied
Parazitologický ústav Košice - oddelenie rastlinnej nematodológie
Hlinkova 3
040 01 Košice
e-mail: renco@saske.sk
 
 


Alternatívne spôsoby boja proti parazitickým háďatkám rastlín

Pôdne háďatká sú mikroskopické červy žijúce v pôde a hoci reprezentujú relatívne malú zložku biomasy, ich prítomnosť je veľmi významná v pôdnom prostredí a procesoch, ktoré v nej prebiehajú. Všeobecne ich delíme na tzv. voľne žijúce pôdne háďatká a parazitické háďatká rastlín, poľnohospodársky, ekonomicky ale aj ochranársky významných škodcov poľných plodín.

Ochrana rastlín pred parazitickými háďatkami sa v posledných desaťročiach mení, nakoľko snahou pestovateľov, ale aj ekológov a vedcov je eliminovať používanie syntetických látok a nahrádzať ich alternatívnymi, najmä biologickými metódami ohrany. Chemické prípravky (tzv. nematocídy) účinnkujú rýchlo, avšak nepredstavujú dlhodobú ochranu rastlín pred háďatkami, kedže účinkujú len krátky čas.

Organická hmota (hnoj, kompost, zelené hnojenie, zvyšky rastlín - korene, strnisko, slama a pod.) môže byť pre záhradkára a pestovateľa užitočná z dvoch pohľadov. Na strane jednej, jej aplikáciou do pôdy vraciame výživné látky, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali, obohacujeme pôdu o humus, zlepšujeme fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy, štruktúru pôdy, čím sa zlepšujú aj vlhkostné a teplotné podmienky v pôde. Na strane druhej, pri rozklade organickej hmoty sa do pôdy uvoľnujú látky, ktoré sú nepriateľské (toxické) pre mnohé pôdne patogény vrátane parazitických háďatiek (odb. nematód). Ochrana rastlín pred parazitickými háďatkami je oveľa ťažšia ako pri iných škodcoch či chorobách pretože väčšina z nich žije v pôde a napáda korene rastlín. Okrem toho, mnohé z nich majú široký okruh hostiteľských rastlín a môžu poškodzovať rastlinu spolu z inými pôdnymi patogénmi súčasne, čím sa stáva problematická aj ich diagnostika.

Mnoho typov organických materiálov, odpadov či kompostov už bolo vyskúšaných a použitých na reguláciu počtu parazitických háďatiek v pôde napr. (poľnohopodárske odpady, zelené hnojenie, zvyšky z pestovania zeleniny či ovocia, suché zvyšky rastlín), avšak aj vedlajšie produkty z priemyslu vznikajúce pri výrobe oleja, liekov, cukru a pod. Preukázal sa ich pozitívny vplyv na zníženie počtu parazitických háďatiek pričom sa podporil zdravotný stav pestovaných plodín a následne aj zvýšili úrody. Dnes vieme, že vplyv organickej hmoty na parazitické háďatká rastlín je zložitý a komplikovaný proces z množstvom mechanizmov účinku. Tento účinok však závisí najmä od druhu háďatka a typu organickej hmoty či kompostu. Výzmaná je tu aj skutočnosť, že môžeme použiť akýkoľvek organický materiál pochádzajúci z domácej výroby, najlepšie rozložený (napr. kompostovaním obr. 1).

Obr. 1: Rozložená organická hmota procesom kompostovania (kompost) (foto autor)

Už na začiatku sme spomínali, že parazitické háďatká rastlín sú súčasťou spoločenstva háďatiek v pôde, kde žijú spolu z inými háďatkami. Mnohé z nich považujeme za užitočné, teda nepoškodzujúce pestované plodiny tzv. voľne žijúce háďatká, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri obehu živín v pôde pre ich veľkú početnosť, rýchly vývinový cyklus a vzájomným vzťahom s inými pôdnymi mikroorganizmami.

Napríklad tzv. baktériofágne háďatká, sa živia baktériami, ktoré sa zúčastňujú na rozklade organickej hmoty v pôde či už aplikovanej pestovateľom alebo tej, ktorá tam ostala po zbere. Zvýšenie ich početnosti v pôde teda úzko súvisí s jej rozkladom. Rýchlosť rozkladu organickej hmoty môže byť ovplyvnená vlhkosťou a teplotou pôdy, štruktúrou pôdy, vzájomnými vzťahmi medzi pôdnymi mikroorganizmami a pôdnou faunou zúčastňujúcou sa na jej rozklade, umiestením organickej látky a najdôležitejšie je jej chemické zloženie, najmä pomer uhlíka a dusíka. Všetky tieto faktory ovplyvňujú pôdne háďatká a ich činnosť, vrátane ich využiteľnosti v rozkladných procesoch.

Aplikáciou organickej hmoty do pôdy teda prirodzene podporujeme zvýšenie počtu rôznych druhov baktérií, pričom niektoré z nich sú schopné sa vývíjať v tele háďatiek a týmto ich usmrcovať. Tieto pôdne mikroorganizmi však môžeme do pôdy aplikovať aj umelo. Snáď najznámejší druh baktérie, ktorú poznáme ako parazita háďatiek, najmä tzv. hrčkotvorných háďatiek rodu Meloidogyne je baktéria Pasteuria penetrans. Rozkladajúca sa organická hmota obsahuje aj veľké množstvo rôznych druhov húb, tiež známych ako parazitov háďatiek. Z húb, najznámejší druh parazitujúci na háďatkách je Verticillium chlamydosporium. Avšak biologická regulácia parazitických háďatiek pomocou baktérií a húb sa skôr uplatňuje v teplejších oblastiach sveta, kedže tieto potrebujú na svoj vývin resp. rast vyššie teploty pôd. Nie je vylúčené ich použitie v južných oblastiach Slovenska, skleníkoch či fóliovníkoch.

Medzi pôdnymi háďatkami však existuje aj skupina tzv. entomopatogénnych nematód, voľne žijúce háďatká živiace sa vajíčkami či larvami rôznych druhov hmyzu, pričom neodmietnu ani háďatká. Najznámejšie patria do rodov Heterorhabditis či Steinernema.

Okrem spomínaných biologických metód ochrany rastlín pred parazitickými háďatkami existujú aj tzv. agrotechnické či fyzikálne metódy.

Z agrotechnických metód sú to najmä osevný postup, kde platí zásada pestovania tzv. nehostiteľských rastlín daného druhu háďatka. Uplatňuje sa však len pri výskyte druhov s úzkym okruhom hostiteľov. Skorší termín sejby, dostatočná výživa rastlín či ochrana proti burinám patria tiež k významným spôsobom regulácie výskytu a rozmnožovania sa parazitických háďatiek.

Z fyzikálnych metód ochrany, ktoré sú založené na citlivosti háďatiek na zmenu fyzikálnych vlastností prostredia, sú to najmä ošetrenie pôdy parou pred výsadbou (skelníky, pareniská) pričom teplota nad 60 oC je už pre háďatká smrteľná. To isté platí aj pri máčaní koreňov sadeníc pred výsadbou v teplej vode (max. 60 oC) po dobu 1 hodiny. Aj mechanické čistenie (napr. hľuzy zemiakov) od zvyškou pôdy, ktoré môžu obsahovať háďatká nám môže zabárniť ich zaneseniu na náš pozemok.

Mnohé z týchto spôsobov ochrany sa však realizujú až po potvrdení výskytu háďatka prípadne škôd, ktoré spôsobí na pestovaných plodinách, preto nesmieme zabúdať na fakt že najdôležitejšou ochranou je prevencia, teda musíme zabrániť rozšíreniu háďatka na nezamorený pozemok. Nakoľko háďatká sú mikroskopické červy majú teda obmedzenú schopnosť sa rozširovať vlastnou aktivitou a preto je pasívny prenos zapríčinený človekom najvýznanejším spôsobom ich šírenia. Najdôležitejšie je preto používanie zdravého sadbového materiálu, pochádzajúceho z nezamorených pozemkov, napr. pri výsadbe zemiakov.

Ak ste si všimli, že s vašimi rastlinami nie je niečo v poriadku a máte podozrenie na výskyt háďatka tak neváhajte, odoberte približne 0,5 kg pôdy a pošlite ho najlepšie aj s rastlinou a jej koreňovým systémom k nám na analýzu. Po analýze vzoriek vám potvrdíme resp. vyvrátime jeho prítomnosť a prípadne aj navrhneme ochranné opatrenia.

Vystavené 3. 12. 2009

Autor textu: Ing. Marek Renčo, Ph.D