logo SPU

Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav agroekológie Michalovce
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: toth@minet.sk

 
 


Nový druh buriny - glejovka americká

Zdivočelý výskyt glejovky americkej - Asclepias syriaca L. (syn. A. cornuti Decne.) rastliny z čeľade glejovkovitých Asclepiadaceae, prekvapuje poľnohospodárov južnejších častí Slovenska v slede posledných rokov čoraz viac. Táto pohľadná medonosná burina sa vyskytuje najmä v teplejších a suchších až vlhších oblastiach, spočiatku na ľahších pieskovitejších pôdach, podmietkach a ruderálnych miestach, na okrajoch vinohradov, v medzihrádzových priestoroch tokov, neskôr v porastoch plodín vrátane podmienok ťažších pôd.

U nás v súčasnosti už naturalizovaná glejovka má svoj pôvod v Severnej Amerike, pre charakter svojho šírenia ju ale považujeme za invázny druh, čo v podstate znamená že v budúcnosti sa s ňou poľnohospodári budú stretávať zrejme častejšie. Vo svojej domovine sa glejovka americká v minulosti pestovala ako textilná rastlina pre hodvábne chlpy na semenách, inde vo svete skôr ako okrasná rastlina v záhradách a parkoch. Vďaka svojmu vzhľadu ide o akýsi poľný fikus, glejovka má priamu jemne chlpatú byľ s protistojnými vajcovito podlhovastými celistvookrajovými listami, na báze zaokrúhlenými, na vrchnej strane holými, na rube belavo páperistými. Plazivé podzemky do značnej miery ovplyvňujú vegetatívny spôsob rozmnožovania a rozširovania glejovky, a tiež aj reguláciu tejto rastliny ako buriny. V spoločenstve s inými burinami glejovke nápadne vynikajú jej trváca, sivastá silne mliečiaca byľ s výškou až do dvoch metrov, ako aj už opísané listy ale tiež súkvetie i plody. Biele až špinavo fialové alebo ružové iba na rube páperisté voňavé kvety sú usporiadané vo vrcholových pologuľovitých okolíkoch. Plody majú tvar podlhovasto vajcovitými mechúrikov, s bielo páperistým nafúknutým oplodím. Semená sú opatrené chocholom bielych lesklých hodvábnych chlpov, umožňujúcich prenášanie vetrom.

Glejovka klíči a vzchádza hlavne neskoro na jar - v apríli až máji a to z plytších vrstiev pôdy, najmä z hĺbky do 1 cm. Kvitne od júna do júla, v najjužnejších oblastiach až do augusta, semená dozrievajú v auguste až septembri. Popri bežnej škodlivosti burín je pre glejovku príznačné, že vo svojej mliečnej kaučukovej šťave obsahuje glykozidy, silno otravnú horkú látku nachádzajúci sa v byliach aj listoch. Glejovku síce obmedzene, ale môžu spásť hovädzí dobytok či kozy a iné zvieratá. Príznakmi priotrávených jedincov sú nechutenstvo, grganie, hnačky, sťažené dýchanie. Požitie vyššej dávky sprevádza kývavá chôdza, kŕče a tiež udusenie. Konkurenčnú schopnosť glejovky zvyšuje silne alelopatický účinok koreňových výlučkov obmedzujúcich hlavne rast obilnín, ale tiež množstva burín. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že z hubových ochorení je glejovka hostiteľom fuzarióz, múčnatiek i hrdzí a tiež vírusovej mozaiky uhoriek. Pri silnom výskyte narúša samoreguláciu ekosystému a pretože je medonosná priťahuje opeľovačov znižujúc tak opelenie plodín, najmä slnečnice.

Z agronomického hľadiska treba glejovku americkú zaradiť k dvojklíčnolistovým, trvácim hlbokokoreniacim druhom burín, kam patria napr. pichliač roľný alebo pupenec roľný. Rast takýchto burín je silno obmedzovaný intenzívnou kultiváciou obhospodarovaných pozemkov, plytké či minimalizačné obrábanie im naopak vyhovuje. Pri slede agrotechnických úkonov ako podmietka a následná orba sa rast rastlín opakovane prerušuje a dochádza k vyčerpávaniu zásobných látok podzemkov, alebo počas zimy dochádza k vymŕzaniu na povrch pôdy vynesených podzemkov pri jesennej orbe. Rast trvácich burín sa narúša a obmedzuje i dôsledkom sledu agrotechnických úkonov počas jarných prác vrátane sejby a neskôr i kultiváciou porastov. Pozitívom glejovky je, že sa ľahko identifikuje a nedá zameniť prakticky za žiadnu z poľných rastlín. Tohto pozitíva je potrebné využiť pri počiatočnom výskyte glejovky v chotári, ktorý je spravidla ojedinelý. Pokiaľ je možné, takýto sporadický výskyt glejovky sa nesmie zanedbať a je žiaduce rastlinu zlikvidovať buď mechanicky alebo bodovou aplikáciou herbicídu. Účinnosť nedôsledného mechanického zásahu, t.j. týkajúci sa len byle, je skôr nepriaznivá. Pre toleranciu glejovky k väčšine dostupných herbicídov je herbicídna regulácia zatiaľ založená viac-menej na aplikácii vyšších dávok glyphosatu a jeho derivátov, ktorá je vhodná najmä v štádiu na začiatku kvitnutia, čo má svoje obmedzenia. Z ďalších herbicídov do úvahy pripadajú triclopyr, dicamba a fluroxypyr. Isté skúsenosti svedčia o vhodnom synergickom efekte 2,4-D napr. v kombinácii s picloramom, ale tiež o antagonickom efekte 2,4-D napr. v kombinácii s dicambou.

Glejovka americká má svoju dekoratívnu hodnotu a zaiste aj možnosti využitia, avšak najlepším spôsobom ako sa vyhnúť nákladnej regulácii v prípade jej nežiaduceho sa premnoženia na poliach je včasná a dôsledná prevencia.

Kvitnúca glejovka americká v poraste pšenice

Vystavené 10.5.2011

Autor textu: Ing. Štefan Tóth, PhD.