Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
Tel.: 033/7722311-12 (ú)
Fax: 033/77 263 06
 
 


Klasové fuzariózy pšenice letnej formy ozimnej vyžadujú viac pozornosti v pestovateľskej aj výskumno-šľachtiteľskej praxe

Obilniny patria k najcitlivejším kultúrnym rastlinám na fuzariové ochorenie. U nás napádajú fuzariózy všetky druhy drobnosemenných obilnín, pričom najcitlivejšia je pšenica. Fuzariózy spôsobujú na pšenici hnilobu juvenilných rastlín, koreňovej sústavy, odnožovacieho uzla a bázy stebiel a najmä hnilobu klasov, prejavujúcu sa ich predčasným vybielením (obr. 1). Ohrozujú teda pšenice počas celého vegetačného obdobia, čo vyplýva i z vývojového cyklu fuzárií na pšenici (obr. 2).

Fuzarióza klasov pšenice nie je novou chorobou. Bola identifikovaná pred 10 rokmi v Anglicku. Spôsobuje až 17 druhov fuzárií, ale na Slovensku (podľa viacerých prieskumov na pšenici ozimnej) dominujú Fusarium culmorum a F. graminearum. Za následok má značné škody, pretože priamo negatívne ovplyvňuje tvorbu zrna a úrody. Prejavuje sa najmä znížením hmotnosti tisíc zŕn, znížením objemovej hmotnosti zrna a zvýšením odpadu v dôsledku predčasnej hniloby kláskov a postupne celého klasu. Mnohé druhy fuzárií produkujú mykotoxíny v zrne. U nás najfrekventovanejšie druhy Fusarium culmorumF. graminearum produkujú pri napadnutí klasov pšenice deoxynivalenol a zearalenon. Ak sa také zrno použije pre krmivo domácich zvierat, prípadne pre výživu ľudí, môže byť vážne ohrozené ich zdravie. Okrem toho zrno pšenice napadnuté fuzariózami má nižší obsah bielkovín a nižšiu pekársku kvalitu múky. Je samozrejmé, že kontaminované osivo má nižšiu klíčivosť a je zdrojom inokula pre rozvoj chorôb budúcich porastov pšenice, ako sú odumieranie klíčnych rastlín, hniloba koreňovej sústavy a báz stebiel.

Pre vznik fuzariózy klasov pšenice ozimnej je najvyhovujúcejšia fáza kvitnutia, kedy sú klasy najcitlivejšie na infekciu. Pri teplote 20 – 25°C a najmä v daždivom počasí v období od klasenia do konca kvitnutia možno očakávať silný výskyt choroby. Pre zabránenie epidemického rozšírenia fuzáriového hnilobného ochorenia klasov pšenice je potrebné počítať s  takými opatreniami, ktoré by redukovali množstvo primárneho inokula, zabránili jeho šíreniu v poraste a ochránili klásky pred infekciou. O vysokej úrode pšenice ozimnej sa rozhoduje už na jeseň pri zakladaní budúcich porastov. V osevnom postupe je potrebné vyhnúť sa zaraďovaniu pšenice po plodinách citlivých k fuzariovému ochoreniu, zvýšiť starostlivosť pri odstraňovaní pozberových zvyškov a ich zaorávaním a najmä pri výbere odrôd. Nemôžeme sa spoliehať na to, že v budúcom roku sa v prípade potreby aplikujú fungicídy. V súčasnej dobe nie je ani k dispozícii žiadny špecifický fungicídny prípravok povolený pre aplikáciu proti fuzarióze klasov pšenice ozimnej. Niektoré fungicídy, ktoré sa v zahraničí odporúčajú, nemajú dostatočnú účinnosť a ich efektívnejšiu aplikáciu v období kvitnutia znižujú časté zrážky v tomto období. Rovnako neuspokojivé skúsenosti sú aj v účinnosti bežných foliárnych fungicídov voči fuzarióze klasov.

Je nesporné, že v komplexe ochranných opatrení voči fuzarióze klasov pšenice zaujíma významné miesto odroda. Preto sa vo svete venuje veľká pozornosť vyhľadávaniu a tvorbe odolných genotypov. Odolnosť pšenice voči fuzarióze klasov je dedičný znak kvantitatívnej povahy, ale počet génov podmieňujúcich odolnosť je stále v rovine bádania a diskusie. Na jednej strane sa zdôrazňuje význam minor génov s ich aditívnym účinkom, na strane druhej sú dôkazy o existencii major génov s úplnou alebo čiastočnou dominanciou a prípadne modifikovaných minor génmi. V praktickom šľachtení sa uplatňujú dva typy odolnosti, a to odolnosť voči primárnej infekcii (typ I) a odolnosť voči šíreniu choroby v rámci klasu (typ II), ktorý sa považuje za relatívne spoľahlivý parameter odolnosti genotypov. V súvislosti s rozpracovaním problematiky mykotoxínov, ich škodlivosti (deoxynivalenol – inhibuje tvorbu proteínu, zearalenon – spôsobuje napr. neplodnosť ošípaných) a získaním poznatkov o možnostiach ich znižovania šľachtením možno rozlíšiť ďalšie dva typy odolnosti. Ich podstatou je schopnosť degradovať deoxynivalenal (typ III) a schopnosť tolerancie voči vysokej koncentrácii mykotoxínu (typ IV).

Podľa doterajších poznatkov je nereálny šľachtiť pšenicu ozimnú na imunitu voči fuzarióze klasov. Ukazuje sa tiež, že vysoká odolnosť je často sprevádzaná nízkou úrodou. Preto sa vo výskumno-šľachtiteľských programoch presadzuje skôr stredná odolnosť spojená s vysokou toleranciou. V súčasnosti je mnoho krajín, kde sa výskum a šľachtenie pšenice ozimnej na odolnosť voči fuzarióze klasov úspešne rozvinulo (Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Čína, USA, Kanada, Japonsko ai.) Značne sa zefektívni začlenením molekulárnych techník, na ktorých sa už niekoľko rokov intenzívne pracuje do tohto procesu. Svetové poznatky o problematike fuzariózy klasov pšenice ozimnej, testovacích metód, zdrojov odolnosti, programoch šľachtenia vytvárajú dostatočné predpoklady, aby sa výskumno-šľachtiteľský program i na Slovensku orientoval na štúdium odolnosti a tvorbu odolnejších genotypov pšenice ozimnej voči fuzarióze klasov. Žiada sa zamerať najmä na vyšľachtenie odolnejších genotypov pšenice ozimnej proti najfrekventovanejším druhom u nás Fusarium culmorumF. graminearum (zmes), pretože reakcia rôznych genotypov voči obom patogénom sa neodlišuje. Preto sa použila zmes oboch druhov fuzárií i pri testovaní diverzity v odolnosti registrovaných odrôd pšenice ozimnej voči fuzarióze klasov v poľnom teste s umelou infekciou (F. culmorum, F. graminearum). V tomto roku boli v období klasenie - koniec kvitnutia (vhodné obdobie pre infekciu) vhodné podmienky pre epidemický vývoj choroby, čo umožnilo dosiahnuť objektívne výsledky pre posúdenie úrovne odolnosti v súčasnej dobe registrovaných odrôd pšenice ozimnej voči fuzarióze klasov.

Naše odrody pšenice ozimnej sa líšia v dĺžke stebiel. Medzi najnižšie sa v roku 2002 na lokalite Piešťany zaradili Lívia, Barbara, Solara a Regia, k najvyšším Malvína, Torysa, Alka, Bety, Šárka. Je známe (a platí to i o súčasnom registrovanom sortimente), že krátkostebelné odrody sú viac napádané fuzariózou klasov ako dlhostebelné odrody. Preto pri pestovaní citlivých odrôd pšenice ozimnej v epidemických podmienkach by nebolo účelné aplikovať stimulátory rastu. Podľa úrovne odolnosti voči fuzarióze klasov možno rozdeliť registrovaný sortiment pšenice ozimnej do troch skupín. V prvej, s priemerným napadnutím od 23,5 % do 59,2 % sa nachádzajú odolné odrody Estica, Malvína, Brea, Viginta, Rada, Bety. V skupine náchylných odrôd Košútka, Solida, Vlada, Ilona, Vanda, Regia, Zerda, Hana, Balada, Samanta a Barbara sa priemerné napadnutie pohybovalo v hraniciach od 89,4 % do 99,1 %. Ostatných 17 odrôd možno považovať za stredne odolné. V prípade, že sú k dispozícii len niektoré odrody, pre správny výber pestovateľovi poslúži vzájomné porovnanie odolnosti odrôd pšenice ozimnej voči fuzarióze klasov, ktoré je zrejmé z tabuľky 1. I keď napadnutie 34 registrovaných odrôd pšenice ozimnej fuzariózou klasov je v priemere vysoké (73,2 %), variačné rozpätie všetkých odrôd kolíše v širokých hraniciach (23,5 % - 99,1 %). Uľahčuje to pestovateľovi výber vhodnej odrody a niektoré odrody môžu byť i vhodným východiskovým materiálom pre vyšľachtenie odrôd pšenice ozimnej s vylepšenou odolnosťou voči fuzarióze klasov.





Tabuľka 1: Vzájomné porovnanie rozdielov v odolnosti registrovaných odrôd ozimnej pšenice voči fuzarióze klasov

P. č. Názov odrody % napadnutia Rozdiely v odolnosti odrôd (P.č.)
2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34
1 Alana 63,3 - - - - - - - - - - - + - - - - - - - + - - - - - - - - - - - - -
2 Alka 64,5 - + - - + + - + + - + + - - + - - + + + - - - - + - - - - + - -
3 Arida 86,1 - - - - - - + - - + - - - - - - - + + - - - - - - - - - + - -
4 Astella 65,8 - - - - - + - - + - - - - - - - + - - - - - - - - - - - - -
5 Balada 91,0 - + + - + + - + + - - - - - + + + - - - - + - - - - + - -
6 Barbara 89,4 - - - - - - + - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
7 Bety 58,2 + - + + - + + - - + - - + + + - - - - + - - - - + - -
8 Blava 65,6 - + - - + - - - - - - - + - - - - - - - - - - - - -
9 Boka 76,4 + - - + - - - - - - - + + - - - - - - - - - + - -
10 Brea 33,9 - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
11 Bruta 63,1 - + - - - - - - - + - - - - - - - - - - - - -
12 Elpa 77,3 + - - - - - - - + + - - - - - - - - - + - -
13 Estica 25,3 - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
14 Eva 62,3 - - - - - - + - - - - - - - - - - - - -
15 Hana 91,5 - - - - + + + - - - - + - - - - + - -
16 Ilona 95,9 + - - + + + - - - - + - - - - + - -
17 Klea 71,6 - - - + - - - - - - - - - - - - -
18 Košútka 99,1 - + + + - - + - + + + - - + - -
19 Lívia 85,5 - + + - - - - - - - - - + - -
20 Malyska 59,6 - - - - - - - - - - - - - -
21 Malvína 32,1 - - - - - - - - - - - - -
22 Rada 45,3 - - - - - - - - - - - -
23 Regia 94,5 - - - + - - - - + - -
24 Samanta 89,7 - - + - - - - + - -
25 Sana 80,0 - - - - - - + - -
26 Solida 96,7 + Rozdiely odolnosti podstatné (štatisticky potvrdené) + + + - - + - -
27 Solara 63,5 - Rozdiely odolnosti nepodstatné - - - - - - -
28 Šárka 76,1 - - - + - -
29 Torysa 75,8 - - + - -
30 Vanda 94,9 - + - -
31 Velta 84,9 + - -
32 Viginta 41,5 - -
33 Vlada 96,1 -
34 Zerda 94,3

vystavené 27. 1. 2003

Autor textu: Ing. Bernard Vančo, PhD.