Výskyt fuzariózy klasov a jej škodlivosť na pšenici ovplyvňuje mnoho faktorov. Zvýšené napadnutie klasov fuzáriami nastupuje pri kombinácii vlhkého a teplého počasia. Typickým fuzarióznym rokom na Slovensku v poslednom období bol rok 2010. Škodlivosť choroby sa značne prejavila na úrode a to zvlášť pri náchylných odrodách, kde sa škody odhadovali na 30-40%.
Fuzáriá napádajú klasy pšenice už v období kvitnutia.
Citlivým štádiom je fáza 55-69 BBCH, pričom dochádza k poškodeniu
jednotlivých kláskov a postupne i celého klasu. Škodlivosť sa prejavuje
na zrnách tým, že strácajú prirodzené sfarbenie, niektoré sú degenerované
a majú zhoršenú klíčivosť. Zrno napadnuté fuzáriami má zníženú mlynársku
a pekársku kvalitu najmä v dôsledku degradácie škrobu ako i proteínov.
Veľmi závažná je kontaminácia zŕn rôznymi typmi mykotoxínov, ktoré
tieto huby produkujú po napadnutí klasov. Intenzita výskytu choroby
je závislá od priebehu počasia cez vegetáciu, predplodiny a spôsobu
spracovania pôdy. Najviac sú ohrozené pšenice s predplodinou kukurica,
hrach alebo iná strukovina. Rozvoj infekcie nastáva pri kombinácii
vlhkého a teplého počasia. Intenzívne slnečné žiarenie a tiež suché
počasie spomaľuje priebeh infekcie.
Na pokusných parcelách CVRV Piešťany boli v roku
2011 klasy vybraných slovenských odrôd umelo infikované hubou Fusarium
culmorum. Infekcia bola vykonaná na klasoch vo fáze kvitnutia
agresívnym izolátom tejto huby, ktorý je schopný produkovať fuzáriové
mykotoxíny. Na testovaných odrodách sa zisťovala úroveň škodlivosti
choroby na úrodu podľa redukcie hmotnosti tisíc zŕn (RHTZ v %) a
na kvalitu, pričom bol stanovený obsah mykotoxínu deoxynivalenolu
(DON v mg.kg-1) v zrnách z napadnutých klasov.
Výsledky z analyzovania odrôd pšenice, ktoré boli
umelo infikované hubou F. culmorum v roku 2011 názorne ukazuje
graf.
Graf: Redukcia hmotnosti zrna klasu (RHTZ %) a obsah
deoxynivalenolu (DON mg.kg-1) v zrnách pšenice po
umelej infekcii hubou Fusarium culmorum v roku 2011 |
Z testovaného sortimentu najvyššia redukcia úrody bola zistená pri odrode Markola a naopak nízka redukcia pri odrodách Košútka, Regia, Rada a Agra. V infekčnom teste sa zistila zhoda medzi redukciou hmotnosti zrna a obsahom mykotoxínu DON v zrnách. Odrody s nízkou redukciou zrna ako napríklad Košútka, Regia a Agra kumulovali málo mykotoxínu. Je však potrebné upozorniť, že existujú v sortimente slovenských odrôd i odrody s relatívne nízkou redukciou hmotnosti zrna, ale ich nevýhodou je vysoká kumulácia mykotoxínu DON (napr. pri odrode Eva). Podľa mnohých vykonaných monitoringov na obsah fuzáriových mykotoxínov v zrnách patrí mykotoxín DON medzi najčastejšie sa vyskytujúci mykotoxín vo vzorkách pšenice. Potenciál akumulovaného mykotoxínu DON v zrnách analyzovaných odrôd nie je rovnaký a pohybuje sa v rozpätí od 0,73 mg.kg-1 do 56,61 mg.kg-1 (graf). Dosiahnuté výsledky naznačujú, že v odrodách pšenice sa so zvyšujúcou redukciou zrna dochádzalo i k vyššej kumuláciu mykotoxínu v zrnách. Avšak v dôsledku existencie rôznych genetických mechanizmov rezistencie sú odrody, ktoré narúšajú tento vzťah, napríklad niektoré odrody pri rovnakej redukcii zrna sa líšili v obsahu mykotoxínu DON (napr. odrody Verita a Eva).
Ochranu pšenice proti fuzarióze klasov je potrebné zabezpečiť komplexne a to nielen aplikáciou fungicídov hlavne vo fáze 61-65 BBCH, ale i výberom predplodiny a výsevom zdravého osiva. Pri určovaní stratégie ochrany pšenice patrí medzi dôležité opatrenie i výber odrody so zvýšenou úrovňou rezistencie voči fuzarióze klasu a to hlavne v lokalitách s častým výskytom tohto ochorenia.
Vystavené 4.10.2012
|