|
Huby z rodu Fusarium môžu napadnúť obilniny
prakticky kedykoľvek, keď sú splnené podmienky pre infekciu. Na
rozdiel od iných fytopatogénnych húb nie sú špecializované na určitý
orgán (ako napr. sneti) alebo na rastovú fázu. Ich agresivita a
virulencia závisí len od vhodných podmienok, pri ktorých výška a
škodlivosť napadnutia záleží už len na genotype hostiteľa.
Pri ochrane proti väčšine škodlivých činiteľov má veľký význam šľachtenie
na rezistenciu. Výnimkou nie sú ani fuzáriá, ktorým už mnoho autorov
venovalo celý rad prác. Pre pestovateľov je však spoľahlivo odolná
odroda zatiaľ iba ilúziou, pretože napriek intenzívnemu úsiliu nebol
zatiaľ zaznamenaný výraznejší úspech.
Jednou z foriem napadnutia je fuzarióza
klasov. Čo sa týka symptómov (zbelenie a hluchosť klasov, ružové
povlaky a pod..), tie sú známe z väčšiny príručiek, ktoré má pestovateľ
k dispozícii. Dôležité je uvedomiť si potenciálne riziko, preto
sa na fuzariózy treba pozrieť v dvoch rovinách - z pohľadu hospodárskej
škodlivosti ale i z hľadiska kvality úrody (kontaminácie mykotoxínmi).
K zníženiu úrody môže dôjsť počas celej vegetačnej periódy, ale
v prípade napadnutia klasov sa tieto dva aspekty spájajú. Podľa
viacerých autorov a nakoniec aj podľa vlastných skúseností vieme,
že fuzáriami napadnuté zrná môžeme spoznať podľa nápadne menšej
veľkosti, nižšej hmotnosti, deformácie či ružového sfarbenia. Tieto
zrná majú zníženú klíčivosť a z tohto hľadiska sú pre kvalitu osiva
nežiaduce. Treba si ale uvedomiť, že pri zbere a mlátení takéto
zrná s menšou hmotnosťou bývajú prevažne súčasťou zberových strát
a neskôr pri mechanickom čistení osiva na sitách bývajú súčasťou
zadinového podielu. Takže pri výrobe osiva sa takto napadnuté zrná
dostávajú do osiva v menšej miere. Aby zrno bolo zakrpatené, musí
k napadnutiu dôjsť skôr, v čase jeho formovania. Ak dôjde k infekcii
neskôr, vzniká tzv. latentná forma infekcie. Jedná sa o úplne nenápadnú
formu napadnutia, pretože zrno je tvarovo normálne, bez viditeľnej
zmeny. K tejto infekcii dochádza spravidla neskôr ako pri klasickej
fuzarióze klasov, na ktorej sa môžu zúčastňovať rôzne druhy fuzárií.
Napadnutie tak isto podmieňuje vlhké počasie, pričom tu je riziko
prenosu vyššie, nakoľko pri čistení osiva sú tieto zrná zhodné so
zdravými. Pri jačmeni je situácia ešte komplikovanejšia, nakoľko
fuzáriá môžu prežívať aj v plevách na zrne, ktoré sú vhodným saprofytickým
substrátom. Nebezpečenstvo spočíva aj v produkcii tzv. fuzáriotoxínov.
Tieto sa hromadia v zrnách v rôznych koncentráciách, často v špeciálnych
prípadoch, ktorých etiológia a podporné faktory nie sú ešte dostatočne
preskúmané. Jedná sa o termostabilné zlúčeniny, ktoré väčšinou s
nezmenenou štruktúrou prežijú všetky formy spracovania zrna, takže
prechádzajú do múky a ďalších produktov. Ich transfer však nekončí,
pretože sa môžu nachádzať aj v živočíšnych produktoch; nezanedbateľné
je aj poškodenie zdravia zvierat. Tak isto sa v poslednej dobe dostáva
stále viac do popredia aj problém fuzárií pri sladovníckom jačmeni,
kde ich metabolity spôsobujú napr. poruchy penivosti piva (tzv.
"gushing effect"). Postupne preto nastupuje trend kladenia
dôrazu nielen na technologické kvalitatívne parametre, ale aj na
tento, takpovediac fytopatologický a hygienický aspekt.
Pri napadnutí zŕn rozlišujeme perikarpickú, epikarpickú a embryonálnu
infekciu zrna. Záleží na tom, kam až hýfy patogéna prerástli. Zrná
s embryonálnou infekciou sú spravidla pre ďalšie pestovanie stratené,
nakoľko zväčša odumierajú už počas klíčenia, alebo nevyklíčia vôbec.
Pri ostatných formách závisí infekcia od stupňa napadnutia a od
konkrétnych podmienok počas klíčenia a vzchádzania. V prípade latentnej
infekcie zrna sa väčšinou jedná o perikarpickú a epikarpickú infekciu.
Podľa našich ale aj iných výsledkov je latentná infekcia zŕn aktuálna
viac-menej vo všetkých oblastiach Slovenska (výsledky napadnutia
zŕn už boli publikované v tomto časopise).
Z uvedeného vyplýva, že infekcia klasov je v podstate infekciou
"v predstihu", lebo okrem tohtoročných strát predstavuje
už infekciu pre budúce porasty. Tak isto nie je nijakým pozitívom
ani pre spracovanie a využitie úrody, ktorá nemá budúcnosť osiva,
hlavne z dôvodu spomínaných mykotoxínov. Je to pomerne dosť faktorov
na to, aby sme ochrane proti tejto infekcii venovali náležitú pozornosť.
O ochrane proti fuzáriám bolo publikovaných už veľa prác. Takmer
každá však vyúsťuje do záveru, že ochrana musí mať komplexný charakter.
Okrem agrotechnických opatrení hrá dôležitú úlohu i použitie chémie,
ktorá však sama o sebe nie je dostatočne účinná, preto musí byť
takisto aplikovaná v komplexe. Proti infekciám klasov a zrna máme
v podstate dva termíny chemickej ochrany - ochranu proti napadnutiu
klasov a morenie osiva, ktoré čiastočne eliminuje už vzniknutú infekciu,
prípadne infekciu z pôdy. V súčasnosti však chemická ochrana so
stopercentným účinkom na fuzariózu klasov nie je známa. Preto posunutie
aplikácie kombinovaných, systémovo účinkujúcich fungicídov do obdobia
kvitnutia pomerne dobre obmedzuje fuzariózy v klasoch. Infekcie
však môžu nastať aj o niekoľko týždňov neskôr, preto efektivita
tohto zásahu býva variabilná a nemôže dať 100%-nú záruku. Ich účinnosť
sa v praxi obvykle posudzuje podľa výskytu klasickej fuzariózy klasov,
ktorá sa dá dobre zhodnotiť vizuálne, podľa počtu a intenzity napadnutia
klasov. Ako najúčinnejšie sa javia niektoré triazolové fungicídy.
Napr. proti perfektnému štádiu F. graminearum - Gibberella zeae
dosahuje tebuconazole účinnosť 50 - 70 %, keď sú fungicídy
aplikované v čase kulminácie tvorby askospór G. zeae (Suty
et al., 1997). Prípravky na báze tebuconazole sa vyznačujú aj redukciou
kumulácie mykotoxínov, v dôsledku čoho zamedzujú zníženiu hygienickej
a pekárskej kvality produkcie (Suty, 1996). Mesterházy a Bartok
(1996) testovali účinnosť fungicídov proti F. graminearum a F.
culmorum, najmä vo vzťahu ku kumulácii mykotoxínov. Najlepšiu
účinnosť pozorovali pri tebuconazole, carbendazim dosahoval iba
strednú účinnosť. Bromuconazole, propiconazole a cyproconazole +
carbendazim dosahovali pozíciu medzi carbendazimom a tebuconazole.
Hladina mykotoxínov mala klesajúcu tendenciu so zvyšujúcou sa účinnosťou
fungicídov. Podobne Balaz a Bagi (1996) pozitívny efekt proti fuzariózam
klasu zistili iba pri účinných látkach carbendazim a tebuconazole.
V poslednom období sa do popredia "protifuzarióznych"
prípravkov dostáva i metconazole (Caramba).
Nesmieme zabúdať ani na rajonizáciu a mikroklímu. V tomto prípade
sa jedná o úplne špecifický problém, nakoľko proti fuzáriám musíme
ošetrovať v čase kvitnutia, kedy nemôžeme predpokladať, aké počasie
bude neskôr, teda či bude postrek rentabilný, alebo úplne zbytočný,
ak fuzáriá "nebudú" (aj keď sa v latentnej forme vyskytujú
každý rok). V tomto prípade sú dôležitým vodítkom miestne skúsenosti
s ich výskytom z minulých rokov. Totiž dnes už neplatí "pravidlo
starých učebníc", že fuzáriá majú význam len vo vyššie položených
oblastiach. Mementom sú skúsenosti mnohých pestovateľov z južnejších
regiónov, ktorých fuzáriá "napadli zo zálohy", či už vo
forme klasovej fuzariózy, či v podobe prázdnych miest pri vzchádzaní
porastu.
Hodnotenie účinnosti z hľadiska latentnej infekcie je obtiažnejšie,
lebo sa dá preukázať iba na základe laboratórnej kultivácie.
Z hľadiska komplexnej prevencie proti infekciám zŕn fuzáriami a
ich transferu možno poznatky o ochrane syntetizovať do nasledovných
bodov:
- správna komplexná agrotechnika porastu (popísaná v minulých
číslach)
- ochrana bázy stebla (niektoré prípravky registrované proti steblolamu
majú čiastočný účinok aj proti fuzáriám). Jedná sa o doplnkový
zásah, ktorý pri opodstatnení (napadnutí väčšom ako 25 % rastlín)
eliminuje infekčný potenciál pre budúce infekcie klasov.
- ochrana proti fuzáriám v klasoch, aplikáciou fungicídov v čase
kvitnutia (napr. Folicur, Caramba a pod.)
V prípade produkcie určenej na osivo treba ochranu
doplniť o nasledujúce body:
- čistenie a úprava osiva (bežná osivárska prax)
- morenie osiva moridlom s deklarovanou účinnosťou proti fuzáriám
(napr. Vitavax 200 FF, Vitavax 2000, moridlá radu Raxil a pod.)
- správna agrotechnika nového porastu
Realizáciou uvedených bodov v spoločnom kontexte
a nadväznosti urobíme v súčasnosti prakticky maximum, čo môžeme
proti fuzarióznej infekcii zŕn podniknúť. V praxi ale býva rozhodujúcim
limitom ekonomická náročnosť a efektivita zásahov, ktorá býva niekedy
variabilná. Vlastne preto sú fuzáriá také komplikované...
|
