logo SPU
Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257
e-mail: kor@uniag.sk
 
 


Fuzáriá v klasoch - infekcia v predstihu

Huby z rodu Fusarium môžu napadnúť obilniny prakticky kedykoľvek, keď sú splnené podmienky pre infekciu. Na rozdiel od iných fytopatogénnych húb nie sú špecializované na určitý orgán (ako napr. sneti) alebo na rastovú fázu. Ich agresivita a virulencia závisí len od vhodných podmienok, pri ktorých výška a škodlivosť napadnutia záleží už len na genotype hostiteľa.

Pri ochrane proti väčšine škodlivých činiteľov má veľký význam šľachtenie na rezistenciu. Výnimkou nie sú ani fuzáriá, ktorým už mnoho autorov venovalo celý rad prác. Pre pestovateľov je však spoľahlivo odolná odroda zatiaľ iba ilúziou, pretože napriek intenzívnemu úsiliu nebol zatiaľ zaznamenaný výraznejší úspech.

Jednou z foriem napadnutia je fuzarióza klasov. Čo sa týka symptómov (zbelenie a hluchosť klasov, ružové povlaky a pod..), tie sú známe z väčšiny príručiek, ktoré má pestovateľ k dispozícii. Dôležité je uvedomiť si potenciálne riziko, preto sa na fuzariózy treba pozrieť v dvoch rovinách - z pohľadu hospodárskej škodlivosti ale i z hľadiska kvality úrody (kontaminácie mykotoxínmi). K zníženiu úrody môže dôjsť počas celej vegetačnej periódy, ale v prípade napadnutia klasov sa tieto dva aspekty spájajú. Podľa viacerých autorov a nakoniec aj podľa vlastných skúseností vieme, že fuzáriami napadnuté zrná môžeme spoznať podľa nápadne menšej veľkosti, nižšej hmotnosti, deformácie či ružového sfarbenia. Tieto zrná majú zníženú klíčivosť a z tohto hľadiska sú pre kvalitu osiva nežiaduce. Treba si ale uvedomiť, že pri zbere a mlátení takéto zrná s menšou hmotnosťou bývajú prevažne súčasťou zberových strát a neskôr pri mechanickom čistení osiva na sitách bývajú súčasťou zadinového podielu. Takže pri výrobe osiva sa takto napadnuté zrná dostávajú do osiva v menšej miere. Aby zrno bolo zakrpatené, musí k napadnutiu dôjsť skôr, v čase jeho formovania. Ak dôjde k infekcii neskôr, vzniká tzv. latentná forma infekcie. Jedná sa o úplne nenápadnú formu napadnutia, pretože zrno je tvarovo normálne, bez viditeľnej zmeny. K tejto infekcii dochádza spravidla neskôr ako pri klasickej fuzarióze klasov, na ktorej sa môžu zúčastňovať rôzne druhy fuzárií. Napadnutie tak isto podmieňuje vlhké počasie, pričom tu je riziko prenosu vyššie, nakoľko pri čistení osiva sú tieto zrná zhodné so zdravými. Pri jačmeni je situácia ešte komplikovanejšia, nakoľko fuzáriá môžu prežívať aj v plevách na zrne, ktoré sú vhodným saprofytickým substrátom. Nebezpečenstvo spočíva aj v produkcii tzv. fuzáriotoxínov. Tieto sa hromadia v zrnách v rôznych koncentráciách, často v špeciálnych prípadoch, ktorých etiológia a podporné faktory nie sú ešte dostatočne preskúmané. Jedná sa o termostabilné zlúčeniny, ktoré väčšinou s nezmenenou štruktúrou prežijú všetky formy spracovania zrna, takže prechádzajú do múky a ďalších produktov. Ich transfer však nekončí, pretože sa môžu nachádzať aj v živočíšnych produktoch; nezanedbateľné je aj poškodenie zdravia zvierat. Tak isto sa v poslednej dobe dostáva stále viac do popredia aj problém fuzárií pri sladovníckom jačmeni, kde ich metabolity spôsobujú napr. poruchy penivosti piva (tzv. "gushing effect"). Postupne preto nastupuje trend kladenia dôrazu nielen na technologické kvalitatívne parametre, ale aj na tento, takpovediac fytopatologický a hygienický aspekt.

Pri napadnutí zŕn rozlišujeme perikarpickú, epikarpickú a embryonálnu infekciu zrna. Záleží na tom, kam až hýfy patogéna prerástli. Zrná s embryonálnou infekciou sú spravidla pre ďalšie pestovanie stratené, nakoľko zväčša odumierajú už počas klíčenia, alebo nevyklíčia vôbec. Pri ostatných formách závisí infekcia od stupňa napadnutia a od konkrétnych podmienok počas klíčenia a vzchádzania. V prípade latentnej infekcie zrna sa väčšinou jedná o perikarpickú a epikarpickú infekciu. Podľa našich ale aj iných výsledkov je latentná infekcia zŕn aktuálna viac-menej vo všetkých oblastiach Slovenska (výsledky napadnutia zŕn už boli publikované v tomto časopise).

Z uvedeného vyplýva, že infekcia klasov je v podstate infekciou "v predstihu", lebo okrem tohtoročných strát predstavuje už infekciu pre budúce porasty. Tak isto nie je nijakým pozitívom ani pre spracovanie a využitie úrody, ktorá nemá budúcnosť osiva, hlavne z dôvodu spomínaných mykotoxínov. Je to pomerne dosť faktorov na to, aby sme ochrane proti tejto infekcii venovali náležitú pozornosť.

O ochrane proti fuzáriám bolo publikovaných už veľa prác. Takmer každá však vyúsťuje do záveru, že ochrana musí mať komplexný charakter. Okrem agrotechnických opatrení hrá dôležitú úlohu i použitie chémie, ktorá však sama o sebe nie je dostatočne účinná, preto musí byť takisto aplikovaná v komplexe. Proti infekciám klasov a zrna máme v podstate dva termíny chemickej ochrany - ochranu proti napadnutiu klasov a morenie osiva, ktoré čiastočne eliminuje už vzniknutú infekciu, prípadne infekciu z pôdy. V súčasnosti však chemická ochrana so stopercentným účinkom na fuzariózu klasov nie je známa. Preto posunutie aplikácie kombinovaných, systémovo účinkujúcich fungicídov do obdobia kvitnutia pomerne dobre obmedzuje fuzariózy v klasoch. Infekcie však môžu nastať aj o niekoľko týždňov neskôr, preto efektivita tohto zásahu býva variabilná a nemôže dať 100%-nú záruku. Ich účinnosť sa v praxi obvykle posudzuje podľa výskytu klasickej fuzariózy klasov, ktorá sa dá dobre zhodnotiť vizuálne, podľa počtu a intenzity napadnutia klasov. Ako najúčinnejšie sa javia niektoré triazolové fungicídy. Napr. proti perfektnému štádiu F. graminearum - Gibberella zeae dosahuje tebuconazole účinnosť 50 - 70 %, keď sú fungicídy aplikované v čase kulminácie tvorby askospór G. zeae (Suty et al., 1997). Prípravky na báze tebuconazole sa vyznačujú aj redukciou kumulácie mykotoxínov, v dôsledku čoho zamedzujú zníženiu hygienickej a pekárskej kvality produkcie (Suty, 1996). Mesterházy a Bartok (1996) testovali účinnosť fungicídov proti F. graminearum a F. culmorum, najmä vo vzťahu ku kumulácii mykotoxínov. Najlepšiu účinnosť pozorovali pri tebuconazole, carbendazim dosahoval iba strednú účinnosť. Bromuconazole, propiconazole a cyproconazole + carbendazim dosahovali pozíciu medzi carbendazimom a tebuconazole. Hladina mykotoxínov mala klesajúcu tendenciu so zvyšujúcou sa účinnosťou fungicídov. Podobne Balaz a Bagi (1996) pozitívny efekt proti fuzariózam klasu zistili iba pri účinných látkach carbendazim a tebuconazole. V poslednom období sa do popredia "protifuzarióznych" prípravkov dostáva i metconazole (Caramba).

Nesmieme zabúdať ani na rajonizáciu a mikroklímu. V tomto prípade sa jedná o úplne špecifický problém, nakoľko proti fuzáriám musíme ošetrovať v čase kvitnutia, kedy nemôžeme predpokladať, aké počasie bude neskôr, teda či bude postrek rentabilný, alebo úplne zbytočný, ak fuzáriá "nebudú" (aj keď sa v latentnej forme vyskytujú každý rok). V tomto prípade sú dôležitým vodítkom miestne skúsenosti s ich výskytom z minulých rokov. Totiž dnes už neplatí "pravidlo starých učebníc", že fuzáriá majú význam len vo vyššie položených oblastiach. Mementom sú skúsenosti mnohých pestovateľov z južnejších regiónov, ktorých fuzáriá "napadli zo zálohy", či už vo forme klasovej fuzariózy, či v podobe prázdnych miest pri vzchádzaní porastu.

Hodnotenie účinnosti z hľadiska latentnej infekcie je obtiažnejšie, lebo sa dá preukázať iba na základe laboratórnej kultivácie.

Z hľadiska komplexnej prevencie proti infekciám zŕn fuzáriami a ich transferu možno poznatky o ochrane syntetizovať do nasledovných bodov:

  • správna komplexná agrotechnika porastu (popísaná v minulých číslach)
  • ochrana bázy stebla (niektoré prípravky registrované proti steblolamu majú čiastočný účinok aj proti fuzáriám). Jedná sa o doplnkový zásah, ktorý pri opodstatnení (napadnutí väčšom ako 25 % rastlín) eliminuje infekčný potenciál pre budúce infekcie klasov.
  • ochrana proti fuzáriám v klasoch, aplikáciou fungicídov v čase kvitnutia (napr. Folicur, Caramba a pod.)

V prípade produkcie určenej na osivo treba ochranu doplniť o nasledujúce body:

  • čistenie a úprava osiva (bežná osivárska prax)
  • morenie osiva moridlom s deklarovanou účinnosťou proti fuzáriám (napr. Vitavax 200 FF, Vitavax 2000, moridlá radu Raxil a pod.)
  • správna agrotechnika nového porastu

Realizáciou uvedených bodov v spoločnom kontexte a nadväznosti urobíme v súčasnosti prakticky maximum, čo môžeme proti fuzarióznej infekcii zŕn podniknúť. V praxi ale býva rozhodujúcim limitom ekonomická náročnosť a efektivita zásahov, ktorá býva niekedy variabilná. Vlastne preto sú fuzáriá také komplikované...

Autor textu : Ing. Kamil Hudec, PhD.