logo SPU
Katedra poľnohospodárskych sústav

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257
 
 

Expanzia hospodársky významných burín a ich eliminácia

V konkrétnych podmienkach stanovišťa jednotlivé druhy burín vplývajú odlišne na kultúrne rastliny, v závislosti od potenciálnej zaburinenosti, stavu porastu pestovanej plodiny, pôdnych, poveternostných podmienok a ďalších faktorov.

V histórii štúdia a regulácie zaburinenosti sa postupne tvorili klasifikačné systémy burín podľa ich biologických vlastností, vzťahu k pestovaným plodinám, regulácie zaburinenosti a z hľadiska hospodárskeho významu – škodlivosti. Vo vyspelom poľnohospodárstve sa vytvorili aj legislatívne predpisy pre buriny z aspektu karanténnych opatrení proti zavlečeniu nežiaducich druhov burín na územie štátu (vonkajšia karanténa) a zamedzenia ich šírenia vo vnútri štátu (vnútorná karanténa).

V Československu bolo vo vyhláške č. 51/1977 Zb. evidovaných viac ako 40 druhov karanténnych druhov burín, medzi nimi druhy dnes bežne sa vyskytujúce na Slovensku v určitých regiónoch napr. iva voškovníkovitá, ambrózia palinolistá, podslnečník Theofrastov. Vzhľadom k tomu, že karanténne opatrenia sa v praxi dôsledne nedodržiavali, pripravované nové úpravy zoznamu karanténnych druhov burín sa už do praxe nedostali. Určitý rozpor s vyhláškou o karanténnych druhoch burín vznikol, keď sa v Československu začali pestovať kultúrne druhy rodu Amaranthus – láskavec. Vo vyhláške o karanténnych druhoch burín bola zásada, že okrem druhu láskavec ohnutý, všetky ostatné druhy láskavca sú karanténne, t.j. nesmú sa pestovať a musia byť likvidované.

S prípravou Slovenska na vstup do Európskej únie sa legislatívne upravujú aj predpisy, normy v oblasti problematiky burín.

Vestník MP SR (roč. XXI., čiastka 7, s. 2-82) č. 2785/1998-100 a novelizovaná vyhláška MP SR z roku 2001 pojednáva o fytosanitárnych podmienkach na dovoz, vývoz a prevoz rastlín, rastlinných produktov, ako aj predmetov, ktoré môžu byť nositeľmi škodlivých organizmov. V prílohe č. 3 sú uvedené škodlivé organizmy, ktorých zavlečenie a rozširovanie na územie Slovenskej republiky je zakázané.

V časti A: “Škodlivé organizmy, ktoré sa na území Slovenskej republiky nevyskytujú” sú uvedené len parazitické druhy Arcenthobium sp. (tropické imelá).

V časti B “Škodlivé organizmy, ktoré sa na území Slovenskej republiky vyskytujú” sú uvedené parazitické druhy burín: Cuscuta L. – kukučina, Monogynella Desm. – kukučinka, Grammica Lour - kukučinovec, Orobanche L. – záraza, Phelipanche Pomel. – zárazovec.

V časti C “Regulované nekaranténne škodlivé organizmy” sú zaradené: panevädzník plazivý, podslnečník Theofrastov, psiarka roľná, láskavce, ambrózia palinolistá, ambrózia trojzárezová, ostrokvet malokvetý, iva voškovníkovitá, šalát tatársky, mohár Faberov, huľavník povolžský, cirok alepský.

Okrem uvedených zásad vo vyhláške, platia normy týkajúce sa výroby osív, kde sa určité druhy burín hodnotia v množiteľskom poraste a vo vzorke osiva ako normované – môže ich byť na stanovenej ploche, resp. v 1 kg osiva len určitý počet, prípadne percentuálny podiel.

Hospodársky význam – škodlivosť burín sa stanovuje podľa konkurenčného vzťahu medzi burinami a pestovanou plodinou – prahom škodlivosti, t.j., aký počet burín na m2, resp. aká pokryvnosť burín preukazne znižuje úrody pestovanej plodiny. I keď tieto vzťahy medzi burinami a pestovanými rastlinami nie sú jednoznačné, stanovili sa v odbornej literatúre 3 skupiny burín z hľadiska hospodárskeho významu (škodlivosti):

  1. Veľmi nebezpečné buriny (+++). Do tejto skupiny patria obvykle vzrastlé druhy burín, s mohutnejšou koreňovou sústavou, rastliny s rýchlym vývinom a pre pestovanú plodinu znamenajú silnú konkurenciu už pri malom počte na jednotke plochy.
  2. Menej nebezpečné (príležitostné) buriny (++). Patria sem buriny menšieho vzrastu a pri normálnej zaburinenosti, v dobre zapojenom poraste neznamenajú pre pestovanú plodinu vážne nebezpečenstvo.
  3. Málo významné (zanedbateľné) buriny (+). Do tejto skupiny patria buriny útleho vzrastu, spravidla sú v prízemnej vrstve porastu a málo sa premnožujú.

V bežnej výrobnej praxi sa v ostatných dvoch desaťročiach na obrábanej pôde nebezpečne šíria niektoré druhy burín, ktoré boli na územie Slovenska zavlečené, alebo sa vyskytovali mimo poľnohospodárskej pôdy, resp. sa stali rozšírením a škodlivosťou veľmi významné. Možno uviesť najmä tieto druhy: ambrózia palinolistá, bolehlav škvrnitý, cirok alepský, durman obyčajný, iva voškovníkovitá, pichliač roľný, podslnečník Theofrastov, proso siate poľné, voškovník obyčajný.

Aké sú hlavné príčiny, že sa určité druhy burín v priebehu desaťročí zavliekli na naše územie a spolu s “domácimi” sa rozšírili na hospodársky využívaných pôdach ako významné škodlivé organizmy?

Zavlečenie – invázia burinových druhov je zapríčinená viacerými prostriedkami. V ostatných desaťročiach sa veľmi zintenzívnili medzinárodné kontakty v každej oblasti. Doprava automobilová, železničná i lodná umožňujú šírenie burín nielen rastlinnými produktami, ale aj ostatnými substrátmi (ruda, stavebné hmoty a tovary ako je bavlna, vlna ap.). Medzi susednými krajinami prispieva šíreniu burín aj poľnohospodárska technika, najmä zberové – nedokonale vyčistené stroje (spolupráca s MR, ČR).

Na území Slovenska sa zavlečené i “domáce” buriny šíria osivami, krmivami, hospodárskymi hnojivami, poľnohospodárskou technikou, odpadmi z čistiacich staníc osív, ktoré využívajú poľovníci a rybári.

Expanzívne šírenie a premnoženie uvedených druhov burín je spôsobené prírodnými faktormi a hospodárskou činnosťou roľníka. Z prírodných faktorov prispievajú k šíreniu uvedených druhov burín dlhoročné zmeny klímy, v otepľovaní nášho kontinentu (väčšinou sú to teplomilné druhy) a zmenou populácií rastlín (prirodzený výber) ako reakcie na hospodársku činnosť človeka (výživa a hnojenie, použitie pesticídov, stimulačných látok, závlah ap).

Hospodárska činnosť okrem uvedenej vplýva na agrofytocenózu zjednodušeným systémom obrábania pôdy, zmenou štruktúry osevu (vylúčenie pestovania viacročných krmovín a koncentrácia určitých plodín v štruktúre osevu – olejniny, repa cukrová, kukurica, hustosiate obilniny ap.) použitím menej kvalitného osiva a nedostatočnou reguláciou zaburinenosti.

Charakteristika uvedených druhov burín a možnosti ich regulácie

Ambrózia palinolistáAmbrosia artemisiifolia L. čeľaď astrovité - Asteraceae, biologická skupina: jednoročné, jarné neskoré. Pôvodná je v Južnej Amerike, šírená dopravnými prostriedkami a poľnohospodárskou technikou. Staršie záznamy jej výskytu sú z roku 1863 v Nemecku, 1883 v Čechách a v roku 1949 na Slovensku. Na obrábanej pôde – v kukurici sa zistila v roku 1985. Nažky klíčia a rastlinky vzchádzajú neskôr na jar pri minimálnej teplote 6-8°C, optimálnej 20-22°C, z hĺbky do 8 cm. Dorastá do výšky až 1 m, je rozšírená v teplejších oblastiach Slovenska (zatiaľ nie plošne) a zaburiňuje okopaniny a preriednuté hustosiate obilniny, ovocné sady a vinohrady. V kukurici a repe je možný výber viacerých herbicídov, menší v slnečnici.

Bolehlav škvrnitýConium maculatum L. Čeľaď mrkvovitéApiaceae. Biologická skupina: dvojročné. Na Slovensku pôvodná. V minulosti sa vyskytovala väčšinou na neobrábaných(dvojročný vývin), zanedbaných a hnojovicou prehnojených pôdach. V súčasnosti sa v južných oblastiach lokálne vyskytuje vo viacročných krmovinách, ale aj v repe, kukurici, slnečnici, hrachu ap. Je prudko jedovatá (zapáchajúca) a môže ohroziť zdravie človeka pri dotyku a hospodárske zvieratá zeleným, porezaným krmivom. Dvojnažka klíči a rastlinka vzchádza v marci až v máji, ale aj koncom leta z hĺbky do 3 cm, pri minimálnej teplote 6-8°C. Dorastá do výšky 2 m. V prvom roku vytvára prízemnú ružicu listov, v druhom roku stonku a plody. V uvedených plodinách je možné bolehlav obmedziť herbicídy s účinnými látkami: bentazon clopyralid, trisulfuron metyl a iné.

Cirok alepskýSorghum halepense (L.) PERS. Čeľaď lipnicovitéPoaceae. Biologická skupina: trváce, hlbšie zakoreňujúce, bohato odnožuje. Pôvodná v stredomorí. na Slovensku rozšírená v nedávnej minulosti. Staršie záznamy jej výskytu sú známe na Slovensku už z 19. storočia. Rozmnožuje sa semenami i vegetatívne horizontálnymi podzemkami. Zrno klíči a rastlinka vzchádza v máji až v júni, pri minimálnej teplote 10-15°C, z hĺbky do 3 cm. Dorastá do výšky 1,5 m i viac. Vyskytuje sa len lokálne v teplejších oblastiach. Zaburiňuje najmä okopaniny a preriednuté obilniny, strukoviny. V uvedených plodinách je možné cirok alepský – povzchádzaný zo semena obmedziť bežnými graminicídmi, vyrastené rastliny z podzemkov špecifickými herbicídmi.

Durman obyčajnýDatura stramonium L. Čeľaď: ľuľkovitéSolanaceae. Biologická skupina: jednoročné, jarné neskoré. Pôvodná v Amerike. Na Slovensku je dlhodobo známa. V minulosti sa vyskytovala ojedinele na humóznych, maštaľným hnojom vyhnojených pôdach, na kompostoch ap. Semeno klíči neskôr na jar, pri minimálnej teplote 10-12°C, z hĺbky do 5 cm. Dorastá do výšky 0,5-1,0 (2,0) m. Zaburiňuje repu, kukuricu, slnečnicu, ale aj hrach a i. Je prudko jedovatá, zapáchajúca. Môže ohroziť zdravie človeka a hospodárskych zvierat porezaným krmivom, ale aj ostňami v siláži. V uvedených plodinách možno obmedziť durman herbicídmi s účinnými látkami desmedipham, dicamba, nicosulfuron, linuron a iné.

Iva voškovníkovitáIva xanthiifolia NUTT. Čeľaď: astrovitéAsteraceae. Biologická skupina: jednoročné, jarné skoré. Na Slovensko zavlečená. Staršie záznamy o jej výskyte sú v Nemecku v roku 1958. Na našom území v rokoch 1934 až 1936 väčšinou na neobrábaných pôdach. Hromadne sa v južných oblastiach začala vyskytovať na ornej pôde pred 15-20 rokmi. Nažka klíči a rastlinka vzchádza od polovice marca do júna, pri minimálnej teplote 6-10°C. Dorastá do výšky 1-2 (3) m. Zaburiňuje v teplejších oblastiach okopaniny, strukoviny, menej kompletné hustosiate obilniny. V repe možno obmedziť ivu účinnou látkou triflusulfuron, v obilninách 2-4D, dicamba, MCPA, v hrachu, vo fazuli herbicídmi s účinnou látkou bentazon.

Pichliač roľnýCirsium arvense (L.) SCOP. Čeľaď: astrovitéAsteraceae. Biologická skupina: trváce, hlboko koreniace. Na Slovensku je dlhodobo známa burina a vyskytuje sa na celom území, vo všetkých plodinách, väčšinou ohniskovo. Nažky klíčia a rastlinky vzchádzajú na jar pri minimálnej teplote 4-6°C, z hĺbky do 2 cm. Ako trváca rastlina sa rozmnožuje hlavne vegetatívne – koreňovými výbežkami. Stonky so súkvetím dorastajú do výšky 0,4-1,6 m. Regulácia zaburinenosti tohoto druhu je veľmi zložitá, vzhľadom na biologické vlastnosti (trváca rastlina rozmnožujúca sa generatívne lietajúcimi nažkami s padáčikom a vegetatívne hustou spleťou koreňov a koreňových výbežkov. Už v 50-tich, rokoch po aplikácii prvých herbicídov na báze MCPA (Dikotex) typu stimulátorov rastu sa ukázal dobrý účinok na pichliač (stonky sa pokrivili, listy zhnedli a zaschli), ale rastliny prežívali ďalej a vplyvom stimulačných účinných herbicídnych látok bujneli. Po 50 rokoch je stále rozšírenou a obávanou burinou, najmä v plodinách, v ktorých nie je možné použiť účinné herbicídy (slnečnica, strukoviny, zemiak). Efektívnejší je komplexný postup, s účinným striedaním plodín, so zaradením viacročných krmovín) použitím hlbokej orby a aplikáciou účinných herbicídov, v správnom termíne.

Podslnečník TheofrastovAbutilon Theophrasti MEDIC. Čeľaď: slezovitéMalvaceae. Biologická skupina: jednoročné, jarné skoré. Pôvod druhu v stredomorí, do Európy zavlečený zo Severnej Ameriky. Na Slovensku zaznamenaný silný výskyt už v 19. storočí, ale ako burina evidovaná až od roku 1985, v kukurici a slnečnici. V súčasnosti je lokálne silný výskyt v južných okresoch Slovenska. Zaburiňuje najmä repu, kukuricu, slnečnicu. Semeno klíči a rastlinky vzchádzajú na jar, pri minimálnej teplote 3-4°C, z hĺbky 10-13 cm. Dorastá do výšky 0,5-0,8 (1,8) m. Na reguláciu zaburinenosti možno použiť: v repe triflusulfuron, clopyralid, v kukurici dicamba, clopyralid, 2-4D, v slnečnici pendimetalyn.

Proso siate poľnéPanicum miliaceum L. ssp. agricola H. scholz et mikoláš. Čeľaď: lipnicovitéPoaceae. Biologická skupina: jednoročné, jarné neskoré. Pôvodný druh v Prednej Ázii. Na Slovensko zavlečené a hromadne rozšírená na obrábané pôdy pred 10-15 rokmi. Botanici – systematici upresňujú jej zatriedenie (podľa dr. Z. Svobodovej – proso rozpadavé – Panicum spontaneum, dr. V. Jehlíka P.m. – burinové morfotypy). V súčasnosti je rozšírená burina vo viacerých okresoch juhozápadného Slovenska. Skoršie údaje sú z roku 1984 až 1989. Zrno klíči a rastlinka vzchádza neskôr na jar, pri minimálnej teplote 10-15°C, z hĺbky do 7 cm. Dorastá do výšky 0,5-1,2 m. Zaburiňuje najmä okopaniny a strukoviny. Na reguláciu zaburinenosti možno použiť špecifické graminicídy.

Voškovník obyčajnýXanthium strumarium L. Čeľaď: astrovitéAsteraceae. Biologická skupina: jednoročné, jarné skoré. Pôvodný druh v Severnej Amerike. Na Slovensku je dlhodobo známa rastlina, vyskytovala sa spravidla na neobrábaných, zanedbaných, humóznych pôdach v teplejších oblastiach. Ako významná burina sa prejavuje v ostatných 5-10 rokoch, v teplejších oblastiach. Pevná dvojnažka klíči (spravidla len jedna nažka) neskôr na jar, pri minimálnej teplote 14-15°C, z hĺbky 7-10 cm. Zaburiňuje najmä okopaniny: repu, kukuricu, slnečnicu. Na reguláciu zaburinenosti možno použiť účinné herbicídne látky: v repe i kukurici clopyralid, v slnečnici propisochlor a i.

Všeobecne možno pre reguláciu zaburinenosti odporučiť komplex opatrení, ktorý predpokladá dôkladne poznať vyskytujúce sa druhy burín a na základe zhodnotenia, resp. predpokladu vývinu porastu pestovanej plodiny stanoviť prognózu zaburinenosti.

V rámci preventívnych opatrení je dôležité vylúčiť alebo obmedziť prísun rozmnožovacích orgánov burín na obhospodarované pozemky (osivom, hospodárskymi hnojivami, poľnohospodárskou technikou ap.) a znížiť potenciálnu zaburinenosť (rozmnožovacie orgány burín v pôde) účelnou podmietkou, predsejbovou kultiváciou, včasnou kosbou ap.

Nepriame opatrenia proti burinám znamenajú vypestovať konkurenčne silný porast pestovanej plodiny, aby potlačil buriny. Pravda, takýto úspech možno očakávať len pri hustosiatych, vzrastom vysokých a zdravých porastoch.

Pri súčasných veľkovýrobných technológiách nie je možné pri regulácii zaburinenosti vylúčiť použitie herbicídov, ale z hľadiska ekonomického i ekologického ich treba využívať čo najracionálnejšie, na základe dôkladne stanovenej prognózy (predpokladu) zaburinenosti, správneho výberu herbicídov a termínu aplikácie. Pri ojedinelom výskyte napr. hore uvedených expanzívnych druhov burín je účelné malé počty jedincov na záujmovom území ručne vytrhať, skôr než vytvoria rozmnožovacie orgány, aby sa predišlo ich rozmnoženiu – expanzii na novom stanovišti.

Autor textu : doc. Ing. Konštantín Černuško, CSc.