logo SELEKT
SELEKT, Výskumný a šľachtiteľský ústav, a.s., Bučany

tel.: 033/743 42 91
fax: 033/743 42 84

 
 


Regulácia zaburinenosti repy cukrovej kultúrnymi rastlinami - 1. časť

Niektoré kultúrne plodiny (napr. slnečnica ročná, repka olejka ozimná, pšenica ozimná, zemiaky a iné), sa môžu vyskytovať ako buriny v plodinách, následné zaradených v osevnom postupe. Za najvýznamnejšie v repe cukrovej sa považujú repka olejka, slnečnica ročná, burinová repa a výmrvy obilnín. Problémom, najmä v južnejších oblastiach Slovenska, začínajú byť tiež zemiaky zo zberových strát.

Výskyt týchto zaburiňujúcich plodín v pestovanej plodine je často škodlivejší ako samotná zaburinenosť. Odporúča sa ich dôsledná regulácia v každej plodine osevného postupu, aby sa v pôde sekundárne nedopĺňala zásoba ich semien. Po otočení osevného sledu by sa mohli stať vo vlastnom kultúrnom druhu burinou a tak by pripravili pestovateľa o možnosť venovať sa semenárstvu. V množiteľských porastoch samoopelivých rastlín by sa nedodržala odrodová čistota a pri cudzoopelivých plodinách by sa nevytvoril krížením identický hybrid. Napriek tomu, že výmrvy prednostne likvidujeme mechanicky (necháme vzísť a zaorieme na zelené hnojenie, niektoré druhy môžeme skŕmiť v živočíšnej výrobe), je za posledných 10 rokov stav zaburinenosti repy cukrovej miestami nezvládnuteľný (napr. v roku 1999 sa pre zaburinenosť nezozberalo 318 ha cukrovej repy). Na reguláciu v podmienkach veľkovýroby je stále treba chemická ochrana repy cukrovej proti burinám, zvlášť v súčasnosti pri neustálom "šetrení naftou". Zatiaľ nie je k dispozícii širokospektrálny herbicíd, ktorý by v repe cukrovej spoľahlivo zreguloval zaburinenosť. Súvisí to tiež s podceňovaním základného a predsejbového obrábania pôdy, hromadným, či etapovitým vzchádzaním zaburiňujúcich rastlín, nevyváženou výživou, slabou fungicídnou a insekticídnou ochranou rastlín. Teda všeobecne s opatreniami, ktoré podporujú konkurenčnú schopnosť repy cukrovej. Najväčší preventívny účinok na reguláciu zaburinenia má správne zvolený osevný postup. Často vplyvom veľmi krátkeho termínu, od začiatku predsejbovej prípravy pôdy do sejby, nemôžu buriny vzísť, a tak poslednou predsejbovou operáciou nie sú zlikvidované. Za veľmi účinný zásah pri potlačovaní burín je považovaná intenzívna plytká predsejbová príprava pôdy. Žiaľ, u mnohých pestovateľov sa klasická príprava pôdy redukovala na tzv. vlahu šetriace, alebo z ekonomických dôvodov len na najnutnejšie operácie. A to aj mimo ekologického poľnohospodárstva, vyznačujúceho sa kladným vzťahom ku krajine, prírode a k zvieratám, bez používania chemických prípravkov a umelých látok, s uzatvoreným energetickým cyklom, ale aj striktne odmietajúcim geneticky modifikované odrody. Všetky ostatné pestovateľské systémy rátajú s rôznou mierou aplikácie syntetických chemikálií, niektoré aj s transgénne zmenenými organizmami.

V príspevku chceme vysvetliť ako v našich pestovateľských podmienkach funguje regulácia zaburinenosti kultúrnymi plodinami v repe cukrovej, a to aj vrátane repy s genetickou modifikáciou tolerancie voči herbicídne účinnej látke glyphosate (360 g.l-1) Roundup – ROUNDUP READY systém. V GMO systéme s transgénne vneseným génom tolerancie voči neselektívnemu herbicídu glyphosate regulácie zaburinenosti fungujú aj selektívne herbicídy ako v konvenčných odrodách. V GMO systémoch aplikuje sa neselektívny herbicíd do repy dva až trikrát za vegetáciu, podľa pestovateľského ročníka a škály zaburinenosti, v dávke od 1,5 do 3,0 l.ha-1 Roundup (glyphosate 360 g.l-1) na jednotlivý postrek.

Regulácia výmrvu obilnín

Repu cukrovú z výmrvov jednoklíčnolistových kultúrnych plodín najčastejšie zaburiňuje na jar pšenica ozimná. K nebezpečnejšej, zvyčajne až neskorej letnej zaburinenosti prispieva proso siate vrátane jeho burinových morfotypov. Začíname sa však stretávať aj s výmrvom ozimného jačmeňa, so vzídeným výmrvom jarných obilnín v ďalšom roku, dokonca aj kukurice. Problematické sú najmä zrná, ktoré v pôde tvoria určitú zásobu. Doba ich životnosti je síce kratšia ako pri iných kultúrnych plodinách, ale v súčasnosti sa, vzhľadom k väčšej utuženosti pôdy a jej menšej mikrobiálnej činnosti, predlžuje.

Nežiadúce semená a rastliny zo zberových strát možno odstrániť bez použitia herbicídov, a to podmietkou do hĺbky 100 mm hneď po zbere obilnín. Nasleduje jesenná príprava pôdy, pozostávajúca zo strednej a hlbokej orby. Občas tieto opatrenia nie sú na sto percent účinné. V tom prípade na rok zregulujeme v poraste repy cukrovej výmrv chemicky. Vzchádzajúce výmrvy ozimných a jarných obilnín sú v repe cukrovej bez problémov regulované aj mierne zníženými dávkami graminicídov, za predpokladu, že aplikujeme aj herbicídy proti dvojklíčnolistovým burinám na báze ethofumesate, lenacil, či metamitron s čiastočným vedľajším graminicídnym účinkom. Na výber je niekoľko možností: Agil 100 EC v dávke 0,5 l.ha-1, Gallant Super v dávke 0,4 l.ha-1, Fusilade Super v dávke 1,0 l.ha-1, Focus Ultra v dávke 0,8 l.ha-1, Targa Super EC v dávke 0,8 l.ha-1, Pantera 40 EC v dávke 1,0 l.ha-1. V prípade, že nemôžeme počítať s podporným účinkom vyššie spomenutých "repných" herbicídov proti dvojklíčnolistovým burinám, graminicíd aplikujeme v intervale, podľa odporúčania metodiky ÚKSÚP-u. Dávku zvolíme v závislosti od počasia, rastovej fázy výmrvu (optimum BBCH 13-21) a sprievodných trávových burín.

Regulovali sme už aj výmrv kukurice zo zberových strát (po nevhodnom zaradení pred cukrovou repou). Výmrv kukurice (zrná sú na vretene šúľka) sme zregulovali dvoma aplikáciami graminicídu Targa Super 5 EC po 1,5 l.ha-1. Prvá aplikácia sa vykonala, keď vzišli zrná z vrchu šúľka, druhá, keď vzišli zrná zospodu šúľka. Kukurica v čase aplikácie graminicídu mala 2 až 3 pravé listy. Prvá aplikácia graminicídu sa kryla s druhým postemergentným herbicídnym postrekom a ďalšia s tretím. Vhodné sú aj ostatné registrované graminicídy v stredných dávkach. Na neošetrenej kontrole s graminicídom bola kukurica vzrastom menšia a nedosiahla generatívnu fázu (pravdepodobne tomu zabránili použité selektívne repné herbicídy).

Vo svete sú už k dispozícii i jednoduchšie riešenia, a to v systémoch regulácie zaburinenosti repy cukrovej s transgénne vnesenou toleranciou voči neselektívnym herbicídom. V ROUNDUP READY systéme sa väčšina jednoklíčnolistových burín a výmrvy obilnín zregulujú už po prvej aplikácii glyphosate v dávke 2,0 l.ha-1. Repa cukrová má v tom čase vyvinuté 2 až 4 listy, ďalšie postrek Roundup na 6. až 8. list repy. V prípade potreby, posledná, tretia aplikácia sa uskutoční na 10. až 12. list repy cukrovej. Táto aplikácia je zvyčajne namierená už iba na zreguľovanie dvojklíčnolistových burín.

Regulácia repky olejky ozimnej v repe cukrovej

S výmrvom repky olejky začíname boj tak ako pri slnečnici, t.j. už pri jej zbere. Dôležité je obmedziť straty výmrvom, a to nielen vhodnou zberovou technikou, ale aj pesticídmi, ako sú desikanty, lepidlá šešúľ a regulátory dozrievania.

Pri bežnom zbere repky nie sú neobvyklé straty až 10 %, čo je asi 300-500 kg semien na 1 ha, teda šesťdesiat, až dvestonásobok bežného výsevku, v závislosti od typu odrody. Potenciál jej schopnosti zaburiňovať môže byť za určitých okolností obrovský. V nepriaznivých podmienkach pre klíčenie semená repky nevzchádzajú, napr. za sucha, alebo pri zaklopení do väčšej hĺbky. V takýchto podmienkach semená môžu získať druhotnú dormanciu a udržať si v pôde životnosť 5 až 10 rokov. Mechanicky repku ničíme plytkou podmietkou tak, aby semená nevyklíčené po podmietke mohli vzísť po ďalšej príprave pôdy. Ak sú obilniny po repke zaradené za sebou dvakrát, spravidla by v nasledujúcej plodine nemal byť s jej výmrvom problém. Ak sú neúspešné technologické opatrenia, na chemickú reguláciu zaburinenosti repy cukrovej treba plánovať herbicídy s účinnou látkou triflusulfuron-metyl, alebo metamitron. Na trhu je dostatok prípravkov na reguláciu repky olejky v repe cukrovej. Z jednoduchých prípravkov je to Safari 50 DF, ktorý reguluje úspešne repku vo fáze od klíčnych listov, až po štvrtý pravý list. Pri troch aplikáciach, do zapojenia porastu, zvykne zasiahnuť všetky vlny vzchádzania repky. Aplikujeme ho v dvoch až troch delených dávkach po 30 h.ha-1. Iný typ prípravku je Goltix Top, ktorý odporúčame aplikovať v troch delených dávkach 1,0-1,5-2,0 kg, nielen proti výdrvu repky olejky ale rozvoju letnej zaburinenosti. Ideálny by bol prípravok na báze metamitronu proti výmrvu repky olejky, raz preemergentne v dávke 2,0 l.ha-1, (vlahové podmienky a sorbčná schopnosť pôdy podmieňujú jeho účinnok) a následne dvakrát postemergentne. Preemergentná aplikácia je zvlášť výhodná na pozemkoch s výskytom podslnečníka Theofrastovho, ktorou sa zníži počet vĺn jeho vzchádzania. Prvé postemergentné ošetrenie Goltixom, v dávke 1,0 l.ha-1, časovo prípadne asi do rastovej fázy 4 pravých listov repy cukrovej a druhé, v dávke 1,5 l.ha-1, pred uzatvorením porastu repy cukrovej. Oba prípravky aplikujeme v tank-mixe s účinnými látkami: phenmediphan, desmediphan a ethofumesate. V herbicídnych neselektívnych regulačných systémoch v ROUNDUP READY systéme je repka zregulovaná bez problémov aj v technológii s dvoma aplikáciami, bez ohľadu na jej rastovú fázu.

Repka olejka vzchádza po poslednej predsejbovej operácii pre repu cukrovú za dobrých vlahových pomerov, cca za 5-7 dní, t.j. ešte pred repou cukrovou. Nový list jej narastie asi každých 5 dní, preto sa rýchlo stáva nebezpečnou konkurenciou pre repu cukrovú, ktorá vo svojich ranných fázach rastie pomaly. Na jar vzídená repka olejka ozimná môže dorásť do výšky až 2 m. Z koreňa prechádza v zhrubnutý hypokotyl a v stonku, ktorá je valcovitá, vyplnená stržňom, často hľuzovito zhrubnutá. Jej habitus závisí od prostredia, podmienok pestovania a príslušného genotypu. Treba si uvedomiť, že pri zanedbaní likvidácie výmrvu repky olejky, najmä v prvých fázach rastu repy cukrovej, môžu straty na úrode buliev dosiahnuť až päťdesiat percent. Súčasne sa znižuje cukornatosť a technologická kvalita základnej suroviny. Zaburinenosť sťažuje zber a významne zvyšuje obsah nečistôt v tržnom produkte. Na pozemku zaburinenom výmrvom repky olejky prežívajú škodcovia, ako sú háďatko repné, skočky, blyskáčiky, ale aj choroby, ako je botritída, čerň repková, bielopleseň belostná, perenospóra kapustová atď. Keď doznie účinnosť pesticídov z obalu semena repy, majú títo škodcovia, prežívajúci na výmrve, pripravené bezkonkurenčné prostredie na rozvoj. Pri nezlikvidovaní výmrvu majú hubové choroby možnosť prečkať v osevnom postupe až do pestovania repky olejky ozimnej, alebo inej kapustovitej kultúry a tam naplno rozvinúť svoju škodlivosť.

Vystavené 28. 3. 2003


Regulácia zaburinenosti repy cukrovej kultúrnymi rastlinami - 2. časť

Regulácia výmrvu slnečníc v repe cukrovej

Zaburinenosť spôsobuje najčastejšie výmrv zo zberových strát slnečnice ročnej. Jej nažky pri hlbšom zapravení do pôdy vydržia životaschopné aj niekoľko rokov. Repa cukrová ako plodina, ktorá neskoro zapojuje porast, býva v osevných postupoch za slnečnicou ročnou pravidelne zaburinená jej rastlinami. Regulácia začína už pri technológii zberu slnečnice. Treba zabezpečiť minimálne straty výmrv nažiek. Napomáha tomu využitie vhodných fungicídov proti hnilobe (Fundazol, Konker, Ronilan, Rovral, Sportlak Alfa a i.) a vhodné desikačné prípravky (Reglone, Basta 15 a i), prípadne regulátory dozrievania (Harvade 25 F). Rozhodujúca je kvalita a spoľahlivosť zberovej techniky pre slnečnicu. Pokryvnosť a stupeň zaburinenosti výmrvom slnečnice ročnej ovplyvňuje tiež hĺbka a technológia prípravy pôdy pre nasledujúcu plodinu. Z dôvodov dlho pretrvávajúcej zaburinenosti pozemku výmrvom slnečnice sa jej semenné porasty zakladajú na honoch, kde sa slnečnica nepestovala 8 až 10 rokov. V repe cukrovej je postupne vzchádzajúca slnečnica spoľahlivo regulovaná herbicídom Safari 50 DF v troch delených dávkach po 30 g.ha-1. Jeho účinná látka triflusulfuron-methyl slnečnicu s úspechom reguluje od klíčnych listov až po šiesty pravý list. Ďalšou účinnou látkou, ktorá reguluje zaburinenosť repy slnečnicou, je clopyralid v prípravkoch Legend 300 a Lontrel 300, aplikujeme ho v stupňových dávkach od 0,1 do 0,2 l.ha-1 podľa rastovej fázy repy cukrovej. Ich dávka, aplikovaná postemergentne, by nemali za vegetáciu pokročiť 0,5 l.ha-1. Prípravky aplikujeme zvyčajne v tank-mixe ™ s ďalšími herbicídmi, ktoré rozširujú spektrum ich účinnosti, napr. Betanal expert, P-Etho a ďalšie. Úspešnosť redukcie burín pri týchto TM zvyšuje ich aplikácia na klíčne listy, burín, ale aj ich vzájomné striedanie. Slnečnica vzchádza vo viacerých vlnách a v niektorých rokoch sú na jej úspešnú reguláciu potrebné až štyri herbicídne postreky.

Slnečnica hľuznatá - topinanbur je problematickejšie regulovateľná, ako slnečnica ročná. Dôvodom je, že zaburiňujúca forma vyrastá z hľuzy, ktorá v našich podmienkach nevymŕza a je menej citlivá na postemergentné chemické regulačné opatrenia. Úspešne sme vyskúšali aplikáciu clopyralid v dávke 120 g.ha-1 preemergentne po zasiatí, ale pred vzídením repy cukrovej. Pôda tesne pred sejbou repy cukrovej sa pripravuje do hĺbky 30-50 mm, čo nezlikviduje vzídené byle topinanburu, vyrastajúce z hľúz, často ich ani neoláme. Po zasiatí repy cukrovej počkáme niekoľko dní (cca 5-7), aby topinanbur obnovil rast a zbavil sa zaprášenia. Repa nesmie byť ešte vzídená, musí byť v nižšej rastovej fáze ako sú roztvorené klíčne listy, lebo neskôr by sme ju touto dávkou clopyralidu spálili. Na dostatočné potlačenie výskytu topinanburu v poraste repy cukrovej boli potrebné ešte dve postemergentné aplikácie Lontrelu 300 v dávke 0,1 a 0,2 l.ha-1. Pre zachytenie celého spektra zaburinenosti na lokalite sme Lontrel 300 postemergente aplikovali v TM s ďalšími herbicídmi. Pri pestovaní cukrovej repy sa treba vyhnúť pozemku s výskytom topinanburu, lebo pri jeho nedostatočnej regulácii zdrevnatené stonky upchávajú čistiace kolesá vyorávača, znemožňujú navádzanie na riadky a niekedy znemožňujú vyoranie repy.

Výhodné je realizovať všetky preventívne opatrenia proti zaburinenosti repy cukrovej slnečnicami. Ich regulácia popri veľmi nebezpečných druhoch, akými sú podslnečník Theofrastov, ambrózia palinolistá a pichliač roľný, patrí k najdrahším chemickým regulačným opatreniam v konvenčnej technológii pestovania repy cukrovej. V ROUNDUP READY systému je možné s glyphosate regulovať zaburinenosť oboma druhmi slnečníc bez problémov.

Regulácia zaburiňujúcej repy v repe cukrovej

Burinami v technickej cukrovej repe sa môžu stať výmrvy z množení osív cvikly, mangoldu, repy kŕmnej a cukrovej, prípadne z ich vykvetlíc. Ako burina v repe cukrovej je popísaná zvyčajne iba burinová repa. Je to kríženec medzi kultúrnymi a divo rastúcimi formami rodu Beta. Oproti výmrvom z množiteľských porastov repy cukrovej má burinová repa jednoznačný sklon k jednoročnosti. Vzhľadom pripomína vybehlice, ale vytvára iba dlhý kolový koreň, ktorý je veľmi štíhly, tužkovitý, horizontálne rozvetvený, s farebnými modifikáciami od bielej, cez žltú, až po karmínovú. Jej byľ je zelená, s antokyanovým sfarbením žiliek, s pozdĺžnymi pásmi na stonke a vetvách, až po pazuchy listov. Na jar môžeme predpokladať prítomnosť zaburiňujúcej repy v poraste podľa toho, že rastliny rastú i mimo riadkov. V riadkoch sa dá identifikovať iba burinová repa, po vytvorení kvetnej osi iné druhy až genetickými testmi. Najjednoduchšia likvidácia je ešte pred kvitnutím. Zaburiňujúce repné rastliny sa z porastu vytrhnú, vynesú a spália. Zaburiňujúca repa sa dá zničiť v poraste repy cukrovej aj chemicky, a to v rastovej fáze pred kvitnutím, keď kvetná byľ dostatočne vysoko vyčnieva nad porastom, ale neselektívnymi herbicídmi s účinnými látkami glyphosate, alebo glufosinate-NH4 v dávke 5-7 l.ha-1 knôtovou aplikáciou. Dobrý výsledok je problematické dosiahnuť pre rôznu rastovú fázu zaburiňujúcich riep, ale aj pre nevyhovujúcu techniku. Často sú odkvapkávaním, prípadne z knôtu popálené aj necieľové rastliny technickej repy. V prípade vysemenenia zaburiňujúcej repy treba urobiť skorší zber cukrovej repy a následne plytkú orbu, čím sa umožní vyklíčenie väčšieho počtu semien a zničenie mladých rastlín burinovej repy ďalšou prípravou pôdy. Zaburiňujúca repa je bez problémov ničená bežnými herbicídmi v husto siatych obilninách. Napriek tomu je vhodné predĺžiť odstup repy v osevnom postupe na takto zaburinenom pozemku na 5-6 rokov, aby sa zlikvidovala celá zásoba semien burinovej repy v pôde. Kvetné osi a drevnatý koreň burinovej repy, zdrevnatelé buľvy z vybehlíc spôsobujú problémy pri zbere a spracovaní repy cukrovej. Burinová repa sa do zberu repy cukrovej vysemení a zaburiní pozemok na niekoľko rokov, lebo má semeno s dlhou dobou dormancie. To môže mať nepriaznivý vplyv pri výrobe osiva repy cukrovej. Kultúrne repy sú šľachtené na hromadnosť a vysokú energiu vzchádzania a ich výmrv je preto ešte ľahšie eliminovaný oproti burinovej repe technológiou príprav pôdy a klasicky v inej plodine osevného sledu (napr. v husto siatych obilninách, v repke ozimnej). Podniky, ktoré hospodária na pozemkoch s výskytom burinových riep sa nemôžu venovať semenárstvu repy. Repa cukrová je obligátne cudzoopelivá rastlina, preto jej množiteľský porast musí byť vzdialený od zdroja iného repného peľu minimálne 500 metrov. V niektorých európskych štátoch sa vyžaduje minimálna 1000 metrová izolačná vzdialenosť.

V minulom storočí, vďaka nedostatočnej kontrole osiva na druhovú čistotu (ilegálne dovozy) sa burinová repa rozšírila z repných polí západnej Európy i k nám. Základom ochrany proti rozšíreniu burinovej repy je systém preventívnej kontroly osiva repy cukrovej formou vegetačných skúšok. Vďaka tomuto opatreniu sa u nás v súčasnosti problém s burinovými repami podstatne zúžil. Stačí však jeden nekontrolovaný dovoz osiva repy cukrovej a aj dlhoročná práca môže vyjsť navnivoč. Podobnou cestou ako burinová repa sa na naše územie do voľnej prírody môže introdukovať repa cukrová s genetickou modifikáciou tolerancie k neselektívnym herbicídom. A to až vtedy, keď sa u nás nebude pestovať ako technická repa. Aj pri tej najlepšej "preventívnej opatrnosti" hrozí prienik z pokusov v blízkosti hraníc, ale najmä z dovozového osiva množeného v regiónoch Európy, kde sa s takýmto materiálom repy cukrovej robili pokusy.

V prípade povolenia pestovania transgénne upravených odrôd cukrovej repy na našom území treba striktne vyžadovať, aby okrem účelovo vnesených génov obsahoval taký genotyp aj tzv. gén-terminátor, ktorý spôsobuje sterilitu osiva. Toto genetické opatrenie nás ochráni od zaburiňujúcich výmrvov z transgénne modifikovaných typov repy cukrovej.

V porastoch repy cukrovej s transgénne vnesenou toleranciou k neselektívnym herbicídom burinová repa, prípadne repa z výmrvov konvenčných odrôd (taká, ktorá zatiaľ nie je nositeľom niektorého z tolerancie k neselektívnym herbicídom) sa v takýchto porastoch zničí tak, ako aj ostatné buriny. V ROUNDUP READY systéme regulácie zaburinenosti, burinová repa a výmrvy zo semenárskych porastov kultúrnej repy zregulujú už po prvej aplikácii v dávke 2,0 l.ha-1. Je tu možnosť, že pri zavedení tohto nekonvenčného systému, sa pozemky očistia od zaburiňujúcich riep samozrejme za predpokladu, že sa budú dôsledne likvidovať prípadné vybehlice v odrodách repy cukrovej s modifikovanou toleranciou k herbicídom. Inak by sa mohli tieto gény krížením introdukovať do genotypu zaburiňujúcich riep v konvenčne pestovaných porastoch s klasickými odrodami. Tým by sa prišlo o výhodnú možnosť regulácie výskytu burinových riep a zaburiňujúcich geneticky neupravovaných a neidentifikovaných výmrvov riep v porastoch GMO repy cukrovej. Ak by tento stav nastal z akéhokoľvek dôvodu, riešilo by sa to klasicky, a to mechanicky likvidáciou v technickej repe a chemicky ich reguláciou v husto siatych obilninách, ktorá je zatiaľ stopercentne úspešná.

Regulácia zaburinenosti repy cukrovej zemiakmi zo zberových strát

V ďalšom roku po zbere nepredstavovali vo vegetácii pokračujúce zemiaky zo zberových strát na Slovensku ešte donedávna žiaden problém. Na veľkých plochách sa pestovali v lokalitách, kde pravidelne v zime vymrzli. V súčasnosti, pri rozšírení pestovania do južnejších oblastí sa stretávame s ich výskytom v následných plodinách. Zaburiňujúce zemiaky ochudobňujú repu cukrovú o vodu i živiny a môžu mať negatívny vplyv na úrodu. Okrem priamej konkurencie môžu slúžiť ako most pre háďatká, narúšajú ich prirodzený pokles v nasledujúcich porastoch. Prítomnosť zaburiňujúcich zemiakov môže tiež spôsobovať odrodové znečistenie budúcich sadbových porastov zemiakov predstavovať zdroj vírusovej nákazy, a to aj pre iné plodiny. Z uvedených dôvodov vyplýva nutnosť regulovať zaburiňujúce zemiaky. Dôvodom navyše je, že Slovenská republika má štatút územia, kde sa nevyskytuje ,choroba - krúžkovitosť zemiakov (významná výhoda pre ich pestovateľov, vzhľadom na možný vývoz do štátov Európskej únie). Bolo by prinajmenšom nerozvážne, prísť o túto výhodu z nejakej inej príčiny, akou je napr. nedodržanie odrodovej čistoty. Samoregulácia výskytu zaburiňujúcich zemiakov mrazom a pásavkou zemiakovou nebýva každoročné úspešná. Preto treba riešiť problém herbicídnou ochranou porastu programovane, tak, ako pri regulácii podslnečníka Theofrastovho.

Herbicídy je potrebné aplikovať, keď sú zemiaky vysoké 10 cm, pričom v repe cukrovej sa najlepšie osvedčilo následné ošetrenie - prvá aplikácia: 15 g.ha-1 triflusulfuron-methyl (0,03 kg.ha-1 SAFARI 50 DF) + 100 - 115 g.ha-1ethofumesate s nejakým kontaktným herbicídom (napr.: 1,1 l.ha-1 P-Etho + olej: TREND, REPKOL, alebo 0,9 l.ha-1 Betanal expert a pod.) - druhá aplikácia: 15 g.ha-1 triflusulfuron-methyl (0,03 kg.ha-1 SAFARI 50 DF) + 135 g.ha-1 etholfumesate s kontaktným herbicídom (napr.: 1,4 l.ha-1 D-Etho, + olej: TREND, REPKOL, alebo 1,2 l.ha-1 Betanal expert a pod.), + 60 g.ha-1 clopyralid (0,2 l.ha-1 Legend 30 a pod.). Tretia aplikácia: je veľmi podobná druhej, odporúčame zhodné dávky triflusulfuron-methyl a clopyralid, zvýšime iba dávku ethofumesate na 170 g.ha-1 a prípadne ešte nejakého ďalšieho kontaktného prípravku, podľa škály zaburinenosti. Dosiahneme dobrý výsledok pri znížení vitality vňate zemiakov. Úspešnosť regulácie závisí od veľkosti hľúz zemiakov, ich poškodenia, hĺbky ich umiestnenia v pôde, ale aj ich odrody (podobne je to aj pri topinanbure). Pri zaburinenosti repy cukrovej skorými odrodami zemiakov stačí na ich reguláciu pridať do základnej herbicídnej zmesi clopyralid.

V južných oblastiach Slovenska hľuzy zemiakov po regulácii v repe cukrovej nie sú vždy natoľko oslabené, aby ich dcérske hľuzy počas nasledujúcej zimy vymrzli. Nami odporúčaná kombinácia je značne razantná, a preto musíme rátať s tým, že spôsobí fyziologický stres repy cukrovej, čo sa prejaví na jej úrode. najjednoduchšie opatrenie je nesiať repu po zemiakoch. Podstatne ľahšie eliminujeme zemiaky v husto siatych obilninách s účinnou látkou clopyralid (Legend 300, Lontrel 300), prípadne posilnení v kombinácii s triallate (Avadex EC).

V ROUNDUP READY systéme sú zemiaky v repe cukrovej zregulované bez problémov, v podstate už po prvej aplikácii. V prípade povolenia pestovania GMO odrôd bude najvhodnejším opatrením nepestovať vzájomne sa zaburiňujúce kultúrne plodiny s rovnakou, transgénne získanou toleranciou v jednom regióne alebo aspoň podniku.

Regulácia zaburinenosti repy cukrovej kultúrnymi plodinami patrí k finančne najnáročnejším, preto sme sa rozhodli podať aspoň zbežnú informáciu ako sa budú aj v prípade pestovania GMO odrôd repy cukrovej regulovať v neselektívnych systémoch pestovania. Veríme, že to pomôže agronomickej verejnosti vytvoriť si objektívny názor a postoj na GMO repu cukrovú (tolerantnú voči neselektívnym herbicídom) aspoň z hľadiska technológie regulovania zaburinenosti. Pri tvorbe názoru nebudú odkázaní iba na účelové informácie, či na svoje skúsenosti s neselektívnymi herbicídmi zo sadov a vinohradov.

Vystavené 2. 6. 2003

Autor textu: Ing. Jana Šimurková