|
K agroekoloicky najmarkantnejším následkom záplav môže patriť ich vplyv na zaburinenosť pozemkov a porastov. Tento vplyv je tím výraznejší o čo väčšie bolo množstvo záplavovej vody, ale hlavne o čo dlhšie sa toto čím väčšie množstvo vody na parcele udržalo. Takéto herbologické následky záplav sú tak menším spestrením odborného zásahu až zdrojom roky nepríjemne vleklých starostí.
Voda jednu a viac sezón
Na pozemkoch kde voda pretrváva jednu alebo viac
sezón nastáva úplná zmena druhovej skladby vegetujúceho rastlinstva. 
K takejto radikálnej zmene spravidla dochádza najmä
na depresie bohatých a neodvodnených parcelách v nížinách, alebo
pri znefunkčnenom odvodnení. Najčastejšie ale ide o bývalé riečištia
a ramená vodných tokov, ktoré boli skultúrnené dávno v minulosti
a poľnohospodársky sú využívané už dlhodobo. Vodná flóra sa na takýchto
miestach obnovuje veľmi rýchlo a opisované následky záplav ešte
účinnejšie navodzuje vysoká hladina spodnej vody, ktorá v extrémne
zrážkových rokoch nezriedka dosahuje decimetre nad povrchom pôdy,
a niekedy aj meter i viac.
Spektrum ročných a trvácich hospodársky rôzne významných
druhov burín, s ktorými sa na takýchto miestach pri opade vody treba
vysporiadať je široké a zodpovedá ďalším podmienkam stanovišťa,
najmä však klimatickým. Z inak bežne menej frekventovaných druhov
burín môžeme spomenúť mätu vodnú, mätu dlholistú, čistec močiarny,
karbinec európsky, okrasu okolíkatú, žabník skorocelový, dvojzub
ovisnutý, fialku močiarnu, hrachor močiarny, iskerník jedovatý,
iskerník plazivý, kosatec žltý, lipkavec močiarny, mliečnik močiarny,
nátržník plazivý, nezábudku močiarnu, ostricu štíhlu, pálka úzkolistú,
pakost močiarny, pichliač potočný, prasličku močiarnu, púpavu močiarnu,
rojovník močiarny, roripu obojživelnú, sitinu sivú, starček barinný,
vachtu trojlistú, valeriánu celistvolistú, veroniku potočnú, vrbicu
vŕbolistú.
Skutočné starosti ale spôsobujú premnožené konkurenčne
zdatné trváce druhy burín. Ide o trsť obyčajnú - rákos, steblovky,
šašiny, ježohlavy, pálky atď.
Ich účinná likvidácia sa dosahuje iba vzájomne sa
dopĺňujúcou a zladenou kombináciou niekoľkých, časovo primerane
rozložených herbicídnych zásahov a agrotechnických úkonov. Výber
herbicídu sa zužuje na systémovo pôsobiace neselektívne prípravky,
v ich dávkovaní sa ale treba orientovať až na hraničné možnosti
až riadiť potrebami pri likvidácii nedrevnatej vegetácie v lesoch
či ochrane železničných zvrškov.
Osev takýchto pozemkov je možný až po ich rekultivácii. Ak k opisovanému javu dochádza akosi často, vo veľkovýrobných podmienkach je vhodné zváženie ďalšieho využitia takéhoto pozemku, resp. preradenie do kategórie striedavých polí. Využitiu takýchto pozemkov by prospelo i rozhodnutie o zaradení niektorých energetických plodín ako napr. ozdobnice čínskej k trvalým trávnym porastom. V prípade že k opisovanému javu dochádza často, avšak iba na časti inak v celku nepostihnutého pozemku, je vhodné delenie na parcely s rozdielnym využitím.
Sezónna voda
Na pozemkoch kde záplavová voda významne limitovala
ich poľnohospodárske využitie viac-menej iba v rámci jednej sezóny,
je vplyv na zaburinenosť spravidla menej markantný no stále významný.
Spektrum vegetujúcich burín sa na takýchto pozemkoch evidentne posúva
od xeromezofytných, xerofytných a sklerofytných druhov smerom k
mezofytným, hygromezofytným a hygrofytným druhom - ako sme sa o
tom zmienili v príspevku "Príslušnosť burín podľa ich nárokov
na vlhkosť stanovišťa" http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/buriny_vlhkost.htm
(vystavené 18.4.2011). Agrofytocenologické pozorovania potvrdzujú,
že druhové spektrum burín sa aj v prípadoch sezónne postihnutých
pozemkov rozširuje, čo sa rovnako týka jarného ako aj letného a
neskoršieho aspektu. I keď z agrobotanického hľadiska prevláda len
zopár druhov a na hospodársky významnú úroveň sa spravidla nepremnoží
viac ako 10 - 15 druhov, do úvahy treba brať i množstvo tzv. sprievodných
druhov. Na kultúrnom pozemku počet hospodársky významných druhov
burín zvyčajne dosahuje iba počet 6 - 7, ktoré sú zvládnuteľné jedným
vhodne zvoleným zásahom, prípadne dvojkombináciou herbicídov.
Pre obmedzenie neskorších komplikácií pri herbicídnej
ochrane v budúcnosti pestovaných porastov je na takto postihnutých
pozemkoch žiaduce v čo najvyššej miere zabrániť vysemeneniu ročných
a premnoženiu trvácich burín.
Samozrejme podľa možností, avšak zásahy sú potrebné
aj v prípadoch kedy je sezónne postihnutá iba časť pozemku. Jedno
mulčovanie, aj to často navyše až v rámci predsejbovej prípravy
pôdy, je spravidla nedostatočným zásahom. V ešte horšom prípade
sa i toto zvyčajné mulčovanie odkladá a to až k ďalšej ozimine,
čím sa prakticky umožní vysemeniť až 5-tim plne rozvinutým aspektom,
vrátane druhov s čiastočne až úplne absentujúcimi či neznámymi možnosťami
herbicídnej ochrany. Zásoba semien burín tak narastá o mnohé tisícky
na meter štvorcový. Pre zákonite zložitú ochranu sledu 2 - 3 ďalších
plodín sa pri takto nedbalom úhorovaní ušetrených prostriedkoch
celkový osoh určite nebude týkať poľnohospodára.
Pri oseve záplavou sezónne postihnutých pozemkov
je dôležitá otázka výberu plodín. I keď napr. sója svojou minuloročnou
úrodou príjemne prekvapovala práve na krátkodobo zaplavených pozemkoch,
zakladať jej porasty na následkom záplav už zhutnených pozemkoch
sa nevypláca. Zo strukovín všeobecne vyžadujúcich štruktúrnu pôdu
je plodinou so známym melioratívnym účinkom iba bôb obyčajný, má
však obmedzené možnosti herbicídnej ochrany. Z hľadiska odolnosti
voči zhutneniu pôdy, k čomu na záplavami postihnutých a podmáčaných
pozemkoch spravidla dochádza, sa vysoko cení schopnosť koreňov horčice
a slnečnice ročnej prenikať vrstvu zhutnenej pôdy. Z hľadiska konkurenčnej
schopnosti plodín voči burinám boli v minulosti pre účinok okopaninovej
agrotechniky cenené okopaniny, z hustosiatych obilnín je konkurenčná
schopnosť raže ozimnej silnejšia ako pšenice ozimnej. Z rozhodujúceho
hľadiska, ktorým je množstvo poskytovaných herbicídnych prípravkov
a spektrum ich účinku, je z ozimín na tom najvýhodnejšie pšenica
ozimná a z jarných plodín kukurica na zrno.
Vystavené 18.1.2012
|
