logo SPU

Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav agroekológie Michalovce
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: toth@minet.sk

 
 


Rozširujúca sa ambrózia palinolistá

K druhom burín, ktorých výskyt a tým i miera hospodárskej škodlivosti v súčasnosti rýchlo a násobne narastá patrí ambrózia palinolistá Ambrosia artemisiifolia L. Z poradia vyše 130 druhov, resp. rodov burín zaznamenaných v porastoch poľných plodín na Slovensku v období rokov 1997 - 2004 jej patrí 45. miesto. Aktuálne sa na celkovej hospodárskej škodlivosti burín u nás podieľa svojou zatiaľ nenápadnou mierou 0,145 %. Pri ambrózii palinolistej sa však reálne napĺňajú predpoklady, že čoraz významnejšiu úlohu zohráva invázny a vysoko agresívny charakter tejto konkurenčne zdatnej buriny.

V Európe sa ambrózia palinolistá objavila až na sklonku 19. storočia. Ide o inváznu rastlinu s pôvodom v Severnej Amerike, kde je známych cez dvadsať príbuzných rastlín z rodu ambrózia. Vo svojej domovine majú druhy ambrózie vyše dvesto druhov nepriateľov hmyzieho pôvodu ale tiež hubových ochorení. Inde vo svete sa o introdukcii a využití týchto prirodzených regulátorov zatiaľ buď iba uvažuje alebo s väčším či menším úspechom už aj testuje. Z botanického popisu snáď nezaškodí pripomenúť, že pre podobnosť a morfologicky rozmanitý tvar listov sa ambrózia palinolistá môže u nás zameniť za palinu obyčajnú Artemisia vulgaris L. Ambrózia má zelerovitú arómu a chlpatú až huňatú byľ, palina má hladkú byľ a kryzantémovú vôňu. Dôležité rozdiely sú i v tvare klíčnych listov ako aj vo farbe a ochlpení hypokotylu, a neskôr samozrejme tiež i v kvete a tvare semena. Na Slovensku sa výskyt ambrózie palinolistej prvýkrát zaznamenal v roku 1949 v dunajskom prístave v Komárne, kam bola zavlečená osivom ďatelinovín a sójou tzv. panónskou cestou. Napriek jej zaradeniu medzi druhy burín vnútornej karantény sa ambrózia palinolistá zo Žitného ostrova a Podunajskej nížiny rozšírila do príľahlých oblastí, odkiaľ sa v súčasnosti rozširuje stále ďalej a ďalej. Podobná bola a je situácia na Východoslovenskej nížine, resp. juhovýchodnom cípe Slovenska, kam bola ambrózia palinolistá zavlečená do suchozemského prístavu v Čiernej nad Tisou, pre zmenu pravdepodobne železnou rudou tzv. východnou cestou.

Pre rozmanitý tvar lisotv, ktoré môžu byť jedno až trojperovito delené, sa ambrózia palinolistá často zamieňa s vratičom obyčajným alebou palinou obyčajnou

Na Slovensku sa ambrózia palinolistá vyskytuje zatiaľ hlavne v kukuričnej výrobnej oblasti, avšak počas zmieneného monitoringu bol jej ojedinelý výskyt zaznamenaný už i v zemiakárskej výrobnej oblasti. I keď ambrózii palinolistej zrejme vyhovujú teplejšie oblasti, za hranicu jej výskytu sa považuje nadmorská výška až 400 m, prípadne svoj vegetačný cyklus úspešne završuje po 55° severnej šírky. V Poľsku bol zaznamenaný výskyt ambrózie palinolistej v okolí Varšavy, a čo je podstatnejšie šíri sa v každej z okolitých krajín. Pre ilustráciu škodlivosti tejto buriny ale poslúžia najmä údaje zo susedného Maďarska, ktoré je už dlhšie považované za jedno z hlavných ohnísk výskytu ambrózie palinolistej v Európe. Za približne sto rokov od prvého záznamu o výskyte sa tu ambrózia palinolistá rozšírila na ploche dosahujúcej takmer 5 % p.p. a 1. miesto v poradí 360 druhov burín zaznamenaných v Maďarsku obsadila už v dobe počiatku zmieneného celoslovenského monitoringu, v ktorom rovnako "slávne" miesto u nás zaujal trváci druh pichliač roľný Cirsium arvense (L.) Scop.

Ambrózii palinolistej sa vynikajúco darí na podmietke

Ambrózia palinolistá je ročnou, neskorou jarnou burinou, ktorej životný cyklus vysihuje forma T4. Semená začínajú klíčiť pri trvalom ohreve vrchnej 5 cm vrstvy pôdy nad 6 °C, pri ktorých klíčenie trvá až tri týždne. Pri teplote 30 °C sa klíčenie urýchli na 4 dni. Väčšina semien však klíči pri teplotnom rozmedzí 10 - 23 °C, čo je obdobie od polovice apríla po koniec mája, a to z hĺbky až 8 cm. Rastliny klíčiace v tomto období vegetujú 3 - 6 mesiacov, rastú do mohutných rozmerov dosahujúcich výšku človeka, na ktorých dozrieva 3 - 4 tisíc nažiek. Rastliny klíčiace koncom augusta vegetujú už zhruba iba mesiac, dosahujú výšku len okolo 10 cm a plody nestihnú dozrieť. Medzi kvitnutím a dozretím nažiek musí uplynúť doba 8 - 10 týždňov, čo je takmer pravidlom. K osobitostiam ambrózie palinolistej patrí, že neznáša tienenie a preto sa jej v porastoch hustosiatych obilnín nedarí v miere adekvátnej pestovateľskému rozsahu týchto plodín. Ako to z uvedených skutočností vyplýva a čo hodnotiaca tabuľka potvrdzuje, hlavné problémy ambrózia palinolistá spôsobuje v širokosiatych plodinách ako je slnečnica a kukurica, prípadne v neskorších jarinách s pomalým počiatočným rastom ako je sója. Ambrózia palinolistá sa tiež hojne vyskytuje na podmietnutých plochách, najmä po skoro zberaných porastoch repky. Na dlhodobo zanedbaných plochách je potláčená konkurenčne silnejšími druhmi trvácich burín. Pri počte 10 ks ambrózie palinolistej na m2 škody na úrode slnečnice môžu dosiahnúť úroveň až 40 %, pri kukurici 30 %. Popri škodách na úrode plodín je ambrózia palinolistá bohatým zdrojom alergénneho peľu, najmä pri zanedbaní či zlom časovaní mechanickej likvidácie v intravilánoch. Ambrózia palinolistá ma schopnosť silnej regenerácie po kosbe, najmä ak v niekoľkocentimetrovej výške nad zemou ostane zopár rozkonárení stonky. Citlivo však reaguje na kosbu tesne pred tvorbou generatívnych orgánov, t.j. asi dekádu pred objavením sa kvetov a najúčinnejším je opakovanie takto stresujúceho zásahu.

Z účinných látok herbicídov je proti ambrózii palinolistej v pšenici použiteľných najmä množstvo sulfonylmočovín a do určitej miery i hormonálnych prípravkov. V hustosiatych plodinách ani v repke ozimnej chemická ochrana voči ambrózii palinolistej však poväčšinou nie je nutná, na rozdiel od okopanín. V kukurici voči ambrózii palinolistej zaberá najmä niekoľko postemergentných prípravkov, pričom najúčinnejšia je ich aplikácia v štádiu 2 - 4 listov buriny. Ide najmä o účinné látky bentazone, bromoxynil, dicamba, flumetsulam, flumioxazin, isoxaflutole, mesotrione, niektoré sulfonylmočoviny ako thifensulfuron-methyl či ich zmesné prípravky ako rimsulfuron + dicamba, rimsulfuron + florasulam + 2,4-D, ale tiež imazamox + pendimethalin a florasulam + 2,4-D. Do určitej miery sú v kukurici účinné i samotné 2,4-D, linuron či clopyralid, podobne ako preemergentný terbuthylazine.

Pri silnom tlaku ambrózie palinolistej je pre ochranu porastov repy cukrovej najúčinnejší metamitron, aplikovateľný tak pred sejbou ako i preemergentne a postemergentne. Do určitej miery tu účinkujú i všetky dostupné kombinácie účinných látok chloridazon, phenmedifan, desmedipham, ethofumesate a quinmerac, podobne ako samotné lenacil, triflusulfuron-methyl či clopyralid. V porastoch hrachu sú proti ambrózii palinolistej najúčinnejšie postemergentné aplikácie bentazone, imazamoxu a zmesného prípravku imazamox + pendimethalin. Do určitej miery tu zaberajú i postemergentný MCPB a preemergentné clomazone a linuron. Účinnosť preemergentného metribuzinu voči ambrózii palinolistej v porastoch hrachu predstavuje akýsi stred, je však aplikovateľný i v zemiakoch a to aj postemergentne. V zemiakoch je spoľahlivejší preemergentný fluorochloridone a do určitej miery tu účinkujú i preemergentné clomazone a linuron.

V porastoch slnečnice na ambróziu palinolistú zaberajú najmä predsejbovo a preemegentne fluorochloridone, preemergentne oxifluorfen a flumioxazin, a postemergentne imazamox. Do určitej miery zaberajú tiež preemergentne linuron a postemergentne flumioxazin, bifenox a tribenuron-methyl. Aplikáciu na ambróziu palinolistú účinných dávok niektorých herbicídov obmedzuje potreba fytotoxicitu eliminujúceho minimálneho obsahu humusu v pôde. Podobne pri hlbšom ako 6 cm zapravení predsejbových prípravkov sa v pôde príliš riedi koncentrácia, čo je sprevádzané poklesom účinnosti prípravkov. V prípade preemergentných prípravkov je zasa účinnosť podmienená dostatkom vlahy. Ochrana voči ambrózii palinolistej je preto najmä v prípade slnečnice vždy určitým kompromisom a vyžaduje dostatok skúseností.

Tabuľka: Výskyt ambrózie palinolistej v poľných plodinách počas celoslovenského monitoringu 1997-2004.

Podiel na hospodárskej škodlivosti ambrózie [%]
Plodina
Podiel výskytu ambrózie na výmere plodín podľa intenzity zaburinenosti [%]
Bez výskytu
Slabý až mierny
Stredný
Vysoký až veľmi vysoký
Totálny
44,28
Slnečnica
97,0
2,1
0,1
0,8
0,0
22,92
Pšenica
98,2
1,3
0,5
0,0
0,0
17,45
Kukurica
99,35
0,4
0,2
0,05
0,0
8,36
Jačmeň
99,9
0,0
0,1
0,0
0,0
3,96
Sója
99,2
0,0
0,0
0,8
0,0
1,65
Hrach
95,0
5,0
0,0
0,0
0,0
0,91
Repka
96,7
3,3
0,0
0,0
0,0
0,42
Repa
99,6
0,4
0,0
0,0
0,0
0,03
Lucerna
99,98
0,02
0,0
0,0
0,0

Vystavené 12.7.2011

Autor textu: Ing. Štefan Tóth, PhD.