logo MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Sekcia poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu
Odbor obchodnej politiky

Dobrovičova 12. Bratislava 812 66
 

Základné informácie o systéme obchodných mechanizmov v Európskej únii, používanom voči tretím krajinám

Dňom pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii (1. mája 2004) sa začne aj vnútorný a zahraničný obchod v poľnohospodárskom sektore riadiť podmienkami stanovenými legislatívou EÚ. Dôležitú úlohu zohráva nielen vytvorenie vhodných podmienok na implementáciu a správne uplatňovanie legislatívy EÚ, ale aj potreba poskytnúť informácie podnikateľskej verejnosti o možnostiach, ktoré v rámci tohto sektoru uplatňuje a poskytuje Európska únia.

Okrem Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa v rámci Európskej únie realizuje aj Spoločná obchodná politika. Spolu tieto politiky zásadne ovplyvnia poľnohospodársky obchod Slovenskej republiky. Zahraničným obchodom pre SR sa stane len obchod s nečlenskými krajinami EÚ, s tzv. “tretími krajinami”.

Zahraničný obchod Európskej únie

Spoločná obchodná politika sa zakladá na jednotných zásadách, ktoré sa týkajú napríklad colných sadzieb, obchodných dohôd, liberalizácie obchodu, vývoznej politiky, ochranných obchodných opatrení a pod. Spoločná poľnohospodárska politika na základe toho realizuje jednotné zásady podpory vývozu poľnohospodárskych výrobkov, prístupu na trh prostredníctvom preferenčných dohôd. To znamená, že po vstupe do EÚ bude pre dovozy do SR platiť spoločný colný sadzobník EÚ, vrátane colných preferencií a preferenčných colných kvót, ktoré má dohodnuté EÚ s tretími krajinami.

Na základe Aktu pristúpenia, ktorý bol podpísaný v apríli 2003, sa Slovensko stane zmluvnou stranou medzinárodných dohôd uzatvorených EÚ s tretími krajinami. Čo sa týka Svetovej obchodnej organizácii (WTO) si SR zachová svoje členstvo, ale s tým, že súčasne členom WTO je aj samotná Európska únia, za ktorú vo WTO rokuje Komisia.

Obchodné vzťahy EÚ s tretími krajinami charakterizuje veľký počet preferenčných dohôd, pričom existujú aj mnohé samostatné obchodné dohody s niektorými poľnohospodárskymi výrobkami. Medzi týmito dohodami vystupuje do popredia dohoda s Európskym združením voľného obchodu (EZVO). V tejto súvislosti je potrebné konštatovanie, že SR pristúpila k Dohode o Európskom hospodárskom priestore (EHP).

Ďalšou významnou oblasťou sú dohody o zónach voľného obchodu, ktorých počet je omnoho väčší ako má doteraz uzatvorené Slovenská republika. Tieto samozrejme budú musieť byť zrušené. Ale pristúpením k dohodám, ktoré má uzatvorené EÚ sa rozšíri priestor pre obchodné operácie slovenským vývozcom tak v dovoze ako aj vo vývoze.

Jedným zo stabilizačných faktorov dovozu alebo vývozu poľnohospodárskych výrobkov je uplatňovanie systému obchodných mechanizmov. Súčasťou tohto systému sú dovozné a vývozné licencie pre poľnohospodárske výrobky a tiež systém uplatňovania vývozných náhrad tak pre poľnohospodárske ako aj potravinárske výrobky (nazývané v EÚ tiež spracované poľnohospodárske výrobky, alebo výrobky nezahrnuté v prílohe I Zmluvy o Európskej únii /Non Annex I products/ ).

DOVOZ

Tam, kde Európska únia dovozy realizuje na základe preferenčných dohôd, väčšinou ide o systém dovozných licencií pre administráciu preferenčných colných kvót. Cieľom je dodržiavanie záväzkov WTO v oblasti prístupu na trh. Vlastná administrácia preferenčných colných kvót vlastne znamená udeľovanie dovozných licencií na dovoz výrobkov do EÚ za nižšie colné sadzby. Tieto kvóty musia byť zverejnené, aby ich čerpanie bolo umožnené členským krajinám WTO do výšky objemu, na ktorý sú uzatvorené záväzky.

VÝVOZ

Pri vývoze sa aplikuje systém vývozných licencií pre výrobky, ktoré môžu byť predmetom vývozných náhrad. To znamená, že pre získanie vývoznej náhrady sa uplatňuje aj vývozná licencia. Základným cieľom tak isto ako pri systéme dovozných licencií je dodržiavanie záväzkov WTO v oblasti poskytovania vývozných náhrad, ktorých výška nesmie byť prekročená. Okrem toho sa vývoznými licenciami kontrolujú spoločné rozpočtové pravidlá EÚ, ktoré sú vyčlenené na poskytovanie vývozných náhrad. Celý režim podlieha rozsiahlemu systému kontrol, ktoré vo väčšine prípadov vykonávajú colné orgány.

S každou žiadosťou o udelenie licencie či už dovoznej alebo vývoznej súvisí zloženie zábezpeky, ktorá má rôzne úrovne sadzieb. Zábezpeka je prostriedkom k tomu, aby dovozca, resp. vývozca skutočne realizoval daný obchod, na ktorý požiadal a obdržal licenciu. V prípade, že obchod je zrealizovaný, zábezpeka sa držiteľovi licencie vráti. V opačnom prípade, ak sa daný obchod nezrealizuje v plnej výške, resp. sa nezrealizuje vôbec, zo zloženej zábezpeky sa vráti držiteľovi licencie len jej pomerná časť alebo v prípade ak sa obchodná operácia, na ktorú bola udelená licencia nezrealizuje vôbec zábezpeka sa držiteľovi licencie nevráti. Zábezpeky sú vyžadované aj z toho dôvodu, nakoľko udelenie licencie umožňuje jej držiteľovi realizovať dovozy alebo vývozy za lepších, výhodnejších podmienok s možnosťou získania väčšieho výsledného efektu zo zrealizovanej obchodnej operácie

V Slovenskej republike, tak ako v iných členských krajinách Európskej únie, bude systém obchodných mechanizmov realizovať Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá vznikne na základe schváleného Zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a  doplnení niektorých zákonov k 1. decembru 2003. Zákon nadobudne účinnosť dňom 1. januára 2004.

Podľa uvedeného zákona bude príslušným ústredným orgánom Slovenskej republiky ako členskej krajiny EÚ voči orgánom a inštitúciám Európskej únie Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Pôdohospodárska platobná agentúra bude zodpovedná za správny výkon a realizáciu systému obchodných mechanizmov. To znamená, že bude oprávnená udeľovať dovozné, resp. vývozné licencie, vyplácať vývozné náhrady, ako aj zabezpečovať systém zábezpek. Kontroly plnenia záväzkov a podmienok bude vykonávať v úzkej súčinnosti s Colným riaditeľstvo Slovenskej republiky a jednotlivými colnými úradmi.

Systém dovozných a vývozných licencií

Systém dovozných a vývozných licencií a certifikátov stanovuje horizontálne Nariadenie Komisie EÚ č. 1291/2000. Zmyslom licenčného systému je :
  • získavať údaje pre analýzu a kontrolu dovozu a vývozu
  • zaisťovať systém colných kvót na dovozy
  • zabezpečiť dodržiavanie záväzkov GATT/WTO.

Typy licencií:
dovozné licencie
dovozná licencia
(bežná forma)

- slúži ku kontrole dovozu výrobkov
do EÚ

dovozná licencia pre
administráciu kvót

- reguluje dovoz v rámci preferenčných kvót – systém „kto prv príde, ten prv
melie“ („first come, first served“)

vývozné licencie

s vopred stanovenou
vývoznou náhradou

- slúžia na sledovanie záväzkov v rámci
WTO za oblasť vývozných náhrad

vývozné licencie povinné

- vzťahujú sa na vývozy cukru, obilnín,
ryže, olejov a tukov (predkladajú sa
colným orgánom v deň vývozu)

vývozné licencie v
rámci tendrov

- využívajú sa v prípadoch, ak na vývozy
do tretích krajín je vyhlásené výberové
konanie.

Základné pravidlá administrovania licencií :

  • žiadosti o licencie alebo osvedčenie sa predkladajú na tlačive “AGRIM” – dovoz, resp. AGREX – vývoz;
  • záväzky z licencie nie sú prevoditeľné, ale práva áno. Právo sa môže previesť len 1 x;
  • icencia sa považuje za využitú ak dovezený alebo vyvezený objem výrobku v dobe platnosti licencie dosiahol 95%, použitá licencia sa vracia najneskôr do 2 mesiacov po ukončení jej platnosti vydávajúcemu orgánu (Pôdohospodárska platobná agentúra)
  • kontrolu licencií vykonávajú colné úrady na výstupných alebo vstupných colniciach;
  • zvláštne pravidlá sú stanovené pri dôvodoch “vyššej moci”.

Vývozné náhrady

Systém vývozných náhrad na základné poľnohospodárske výrobky je založený na horizontálnom Nariadení Komisie EÚ č. 800/1999. Zmyslom vývozných náhrad je vyrovnávanie rozdielov medzi vyššími domácimi cenami a nižšími cenami v tretích krajinách a umožňujú vývoz na základe svetových cien. Výrobky, na ktoré sa vývozné náhrady vzťahujú sú stanovené v základných nariadeniach k organizácii trhu príslušných sektorov výrobkov.

Nariadenie Rady č. 136/66/EHS (oleje a tuky)
Nariadenie Rady (ES) č. 1255/99 (mlieko a mliečne výrobky)
Nariadenie Rady (ES) č. 1254/99 (hovädzie a teľacie mäso)
Nariadenie Rady (EHS) č. 2759/75 (bravčové mäso)
Nariadenie Rady (EHS) č. 2771/75 (vajcia)
Nariadenie Rady (EHS) č 2777/1785/75 (mäso z hydiny)
Nariadenie Rady (ES) č. 1260/01 (cukor, izoglukóza a inulínový cukor)
Nariadenie Rady (ES) č. 1493/99 (víno)
Nariadenie Rady (ES) č. 1766/92 (obilie)
Nariadenie Rady (EHS) č. 3072/95 (ryža)
Nariadenie Rady (ES) č. 2200/96 (ovocie a zelenina)
Nariadenie Rady (ES) č. 2201/96 (výrobky vyrobené spracovaním ovocia a zeleniny)

Oblasť vývozných náhrad je veľmi významná, ale je z pohľadu riadiaceho ako aj administratívneho značne náročnú. Výšku vývozných náhrad pre jednotlivé poľnohospodárske výrobky stanovuje Komisia EÚ v pravidelných intervaloch na základe situácie na trhu EÚ a svetovom trhu.

Podmienky na uplatnenie nároku na vývozné náhrady –
žiadateľ musí preukázať, že :
  • výrobok zodpovedá údajom v žiadosti o vývoznú licenciu;
  • výrobok bol vyvezený v termíne prijatia dokumentácie a prijatím výrobku pod colnú kontrolu;
  • ide o výrobok z voľného obehu na trhu v EÚ (v niektorých prípadoch musí mať výrobok pôvod priamo z EÚ);
  • výrobok musí zodpovedať kvalitatívnym požiadavkám a obchodnej praxi v EÚ alebo podmienkam v krajine dovozu;
V prípade, že dochádza pred opustením výrobku z územia EÚ k tranzitu v rámci EÚ, musí žiadateľ o vývoznú náhradu predložiť aj kontrolnú kópiu T 5 (tranzitný doklad). V čase ak je výrobok pod colným dohľadom nesmie byť upravovaný. Samozrejme žiadosť o vývoznú náhradu je podmienená zložením zábezpeky.


Typy vývozných náhrad –

nediferencované
vývozné náhrady

 
diferencované
vývozné náhrady

-uplatňujú sa v rovnakej výške sadzby vývoznej náhrady pre všetky miesta určenia (bez rozlíšenia tretej krajiny
 
- ide o vývozné náhrady, ktorých sadzba sa líši podľa miesta určenia (konkrétnej tretej krajiny alebo skupiny krajín), vývozu). Je potrebný dôkaz o vývoze výrobku do konkrétnej krajiny (potvrdzuje colný úrad krajiny určenia).

Systém vývozných náhrad pre výrobky z intervenčných skladov upravuje nariadenie Komisie (EHS) č. 3002/92. Pri vývozných náhradách pre výrobky, ktoré sú vyvážané na základe verejnej súťaže (tendra) v krajine určenia, sadzba je určovaná aj verejným ponukovým konaním.

Vývozná náhrada je vyplatená tomu (samozrejme pri splnení všetkých podmienok) tomu subjektu, ktorý výrobok dal pod colný dohľad. Odporúčanie – v zmluve medzi subjektami stanoviť, kto bude žiadať o vývoznú náhradu.  

Zábezpeky

Systém zábezpek pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami vo všeobecnej podobe ustanovuje Nariadenie Komisie EÚ č. 2220/1985. Zábezpeky sú vyžadované tak pre dovozné ako aj vývozné licencie a zabezpečujú splnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z licencie a osvedčenia. Najčastejší spôsob platenia je bezhotovostný styk (môže byť aj hotovostný). Vrátenie zábezpeky pri nesplnení záväzku sa buď čiastočne kráti, podľa výšky plnenia alebo prepadnú celé.

Zábezpeky sú uvoľňované až po predložení dôkazu o zrealizovaní dovozu alebo vývozu. Tento dôkaz sa predkladá do 12 – tich mesiacov. V opačnom prípade sa vrátenie zábezpeky tiež kráti.

Tak ako pri vývozných náhradách, aj pri zábezpekách je potrebné poznať základné nariadenia k organizácii trhu príslušných sektorov výrobkov, lebo v ich zmysle sa stanovuje výška zábezpeky na jednotlivé druhy výrobkov.

Kontrolné mechanizmy

Používanie spoločných finančných prostriedkov Európskej únie na podporu vývozu si samozrejme vynucuje dôslednú kontrolu ich využitia. Podľa Nariadenia Rady EÚ č. 386/1990 sa podrobne monitoruje systém vývozných náhrad fyzickou kontrolou zloženými zábezpekami a následným auditom podľa Nariadenia Rady EÚ č. 4045/1989. Každý členský štát musí zaviesť také opatrenia, ktoré zabezpečia, že vývozné náhrady boli skutočne použité oprávnene.

Systém obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami

Samostatnou skupinou výrobkov, u ktorých je možnosť poskytnutia vývoznej náhrady sú tzv. spracované poľnohospodárske výrobky. Opatrenia spoločnej poľnohospodárskej politiky sa vzťahujú iba na výrobky, ktoré sú uvedené v prílohe I Zmluvy o Európskej únii (nejde o všetok tovar uvedený v kapitolách 1-24 HS uvedených v colnom sadzobníku zahŕňajúcich poľnohospodárske výrobky). Niektoré druhy výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú opatrenia spoločnej poľnohospodárskej politiky, však obsahujú významné množstvá poľnohospodárskych zložiek (tzv. základných poľnohospodárskych výrobkov). Tieto výrobky sú označované ako spracované poľnohospodárske výrobky, alebo tiež výrobky nezaradené do prílohy I Zmluvy o Európskej únii (tzv. výrobky NON ANNEX I.) Výrobcovia spracovaných poľnohospodárskych výrobkov musia platiť za nákup poľnohospodárskych zložiek európske ceny, pričom spracované poľnohospodárske výrobky umiestňujú na svetovom trhu za svetové ceny, ktoré sú nižšie.

V rámci obchodných mechanizmov Európska únia pre tieto výrobky ustanovila osobitný systém.

Základným nariadením, na základe ktorého sa uplatňuje systém obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami je Nariadenie Rady EÚ č. 3448/1993, ktoré ustanovuje okrem základných opatrení aj zoznam výrobkov, na ktoré sa opatrenia vzťahujú. Toto nariadenie dopĺňajú ďalšie dve významné nariadenia. Ide o Nariadenia Rady EÚ č. 1097/98 a č. 2580/2000. Nemenej dôležitými nariadeniami sú nariadenia, ktorými sú ustanovené spoločné podrobné pravidlá pre uplatnenie systému prideľovania vývozných náhrad na základné poľnohospodárske výrobky, ktoré sú obsiahnuté v spracovaných poľnohospodárskych výrobkoch NON ANNEX I.

Na to, aby sa zabezpečila konkurenčná schopnosť európskych spracovateľov, je potrebné uplatňovať obchodné mechanizmy tak pri dovoze výrobkov do Spoločenstva, spočívajúce vo vyberaní dovozných platieb (dodatkové clá, poľnohospodársky komponent, zohľadňujúci obsah základných poľnohospodárskych výrobkov, systém minimálnych vstupných cien pre ovocie a zeleninu) a tiež vo vyplácaní vývozných náhrad na uvedené poľnohospodárske zložky vo výrobkoch, ktoré nie sú uvedené v prílohe I Zmluvy o Európskej únii. Ide o širokú škálu výrobkov od detských výživ, pečiva, cukroviniek, nealkoholických nápojov až po niektoré alkoholické nápoje (zahŕňa napr. aj čokolády a modifikované škroby).

V prílohách nariadení Spoločenstva, ktorými sa zavádzajú jednotlivé trhové poriadky, sa ešte osobitne ustanovujú výrobky, ktoré nie je uvedené v prílohe I Zmluvy o Európskej únii a na ktoré možno vyplácať vývozné náhrady. Tieto zoznamy výrobkov sú pravidelne upravované a aktualizované. Systém je založený na princípe osobitných vyhlásení výrobcov (vývozcov), ktorými záväzne deklarujú množstvá základných zložiek (sušené mlieko, cukor, pšenica, tvrdá pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, maslo,) použitých na výrobu výrobkov, ktoré sa majú vyvážať.

Suma vývozných náhrad je priamo závislá od množstva základných poľnohospodárskych výrobkov obsiahnutých v týchto výrobkoch. Suma vývozných náhrad sa teda vypočíta tak, že sa sadzba vývozných náhrad aplikovateľná v deň vývozu vynásobí množstvom základných výrobkov spotrebovaných na výrobu príslušného vyvážaného výrobku. Záväzky Európskej únie voči WTO obmedzujú vyplácanie vývozných náhrad pri tomto výrobku na 415 miliónov EUR za rok. Suma 35 miliónov EUR je pritom rezervovaná pre tzv. malých vývozcov, zvyšok sa administruje prostredníctvom “náhradových certifikátov”.

Systém náhradových certifikátov zabezpečuje na jednej strane splnenie uvedeného záväzku, na druhej strane zabezpečuje právnu istotu vývozcov, ktorí majú vedomosť o vzniku nároku na náhradu pre príslušné vývozy vopred. Sumy uvedené v jednotlivých žiadostiach môžu byť pomerne redukované, ak suma o ktorú sa v rámci jedného podielu žiada prekračuje sumu, ktorú možno poskytnúť. So žiadosťou sa poskytuje zábezpeka vo výške 25% sumy vývozných náhrad, o ktorú sa žiada. Vývozné colné vyhlásenie sa podáva na colnom úrade vývozu a uvádza sa na ňom odkaz na registrovaný výrobný “recept” vyvážaného výrobku (zloženie základných poľnohospodárskych výrobkov v spracovanom poľnohospodárskom výrobku).

Spoločné podrobné pravidlá pre uplatnenie systému prideľovania vývozných náhrad pre základné poľnohospodárske výrobky obsiahnuté v spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú predmetom vývozu do tretích krajín ustanovuje základné Nariadenie Komisie EÚ č. 1520/2000, doplnené Nariadením Komisie č. 2390/2000 a Nariadením Rady č. 1563/2001.

Prípadné dalšie informácie získate u autorov:
Ing. Alena Vitkovská tel: 02/59266406
Ing. Ján Pocci, tel : 02/59266337

Vystavené 25. 11. 2003

Autori textu: Ing. Alena Vitkovská, Ing. Ján Pocci