Logo VURV
Pôdohospodárska platobná agentúra
Dobrovičova ul. č. 12
815 26 Bratislava
e-mail: Martin.Mellen@apa.sk

 


Kŕmne aditíva v ekologických chovoch zvierat a v ekologickom včelárstve

Poľnohospodárstvo je jedna z najstarších foriem hospodárskej činnosti človeka. Od jej formy záleží schopnosť vyprodukovať dostatok potravín vo vysokej kvalite, dopad na krajinu a životné prostredie. Ekologické poľnohospodárstvo je jedna z foriem, ktorá v praxi presadzuje myšlienku trvale udržateľného rozvoja. "Čo teda je ekologické poľnohospodárstvo?" Návrat k tradičnému predpriemyselnému poľnohospodárstvu, avšak s využitím najnovších vedeckých poznatkov o obrábaní pôdy, pestovaní poľnohospodárskych plodín, chove poľnohospodárskych zvierat a výrobe zdravých bio-potravín.

Ekologické poľnohospodárstvo je v Európe aj u nás uznávanou metódou, ktorá je dokonca presne definovaná zákonom (č.189/2009). Iba ekologickí poľnohospodári môžu svoje produkty (suroviny a potraviny) označovať ako BIO alebo EKO. Ich "šetrné" hospodárenie je nutné často kompenzovať dotáciami, avšak okrem spotrebiteľov, ekonómov a politikov tento spôsob hospodárenia uznávajú aj vedci.

Ekologická výroba predstavuje komplexný systém manažmentu poľnohospodárskych fariem a výroby potravín, ktorý je kombináciou tých najlepších environmentálnych postupov, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov, uplatňovania prísnych noriem v oblasti pohody zvierat a výrobnej metódy v súlade s preferenciou určitých spotrebiteľov pre produkty vyrábané pomocou prírodných látok. Spôsob ekologickej výroby takto zohráva dvojitú spoločenskú úlohu, keď na jednej strane zabezpečuje konkrétny trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po ekologických produktoch a na strane druhej dodáva verejnosti produkty prispievajúce k ochrane životného prostredia a k pohode zvierat, ako aj k rozvoju vidieka.

Ekologicky chované zvieratá vhodne kompletizujú konzumentský reťazec a kolobeh látok v biocenóze farmy, čím napomáhajú účinnejšiemu využitiu disponibilných krmív dopestovaných na ekologickom hospodárstve. Taktiež sú zároveň zdrojom produkcie zaujímavých potravinových článkov pre ľudskú výživu, a to z pohľadu biologickej hodnoty, ale tiež z hľadiska organoleptických a ďalších kulinárskych kvalít. Ide mnohokrát o potraviny resp. suroviny, ktoré náš konzument už desaťročia nemal dostupné, pokiaľ si ich sám nedochoval alebo nezakúpil priamo v drobnochovoch.

Základnou úlohou výživy zvierat je zaistenie kvality života zvierat a až potom vyššej produkcie. Toto pravidlo platí všeobecne pre celý ekologický chov zvierat. Možnosti používania jednotlivých krmív a aditív v ekologickom poľnohospodárstve sú súčasťou pravidiel, a to nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 a nariadenia Komisie (ES) č.889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie predchádzajúceho nariadenia Rady o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu. Všetky tieto nariadenia sú všeobecne záväznými predpismi pre všetky podniky ekologického poľnohospodárstva členských štátov EU. Zvieratá musia byť kŕmené krmivami dopestovanými a vyrobenými v podmienkach ekologického poľnohospodárstva.

Hlavnou stratégiou pri kŕmení zvierat je hľadanie rovnováhy medzi produkciou ekologických krmív a ich potrebou pre dosiahnutie požadovanej úžitkovosti.

Výživa zvierat patrí medzi najdôležitejšie externé faktory, ktoré významne ovplyvňujú životné prejavy zvierat a až z 30-40% ovplyvňujú parametre rastu a produkcie. V systéme ekologického poľnohospodárstva sa počíta s dobrým zabezpečením potreby živín chovaných zvierat, a to krmivami dopestovanými v ekologickom systéme. Krytie potreby živín zvieratami je spoločné pre obidva systémy - konvenčné aj ekologické. Chýbajúce látky, najmä zo skupiny biologicky účinných ako sú napr. vitamíny, mikroprvky, makroprvky, aminokyseliny a pod., môžeme v konvenčných chovoch nahradiť prídavkom i syntetických preparátov, v ekologickom poľnohospodárstve to však možné nie je. Výživa zvierat v ekologickom poľnohospodárstve musí preto v maximálnej možnej miere poskytovať zvieratám toľko základných živín a biologicky špecificky pôsobiacich látok, aby nevznikla potreba používať syntetické preparáty. Preto sa v základných pravidlách ekologického poľnohospodárstva kladie dôraz hlavne na veľkú pestrosť v zaisťovaní zdrojov živín. Povinnosťou je používanie v kŕmnej dávke objemové krmivá pre všetky chované zvieratá, pričom časť krmív by mala byť v čerstvom stave, ako napr. zelené krmivo, pastva, obilné prípadne strukovinové klíčky, okopaniny a pod.

Žiadne GMO ani extrahované šroty

Názory na úlohu výživy a tým aj krmív v ekologickom poľnohospodárstve sú kvalitatívne rozdielne od názorov na výživu v konvenčnom spôsobe produkcie.

Úlohou výživy je pri zaisťovaní požadovanej produkcii poskytnúť i dostatok potrebných látok pre tvorbu účinne pôsobiacich substancií, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe aktívneho systému obranyschopnosti organizmu, začínajúc všeobecnými mechanizmami nešpecifickej imunitnej odpovedi na rôzne biologické agensy zo skupiny vírusov, baktérií alebo iných škodlivých činiteľov. Výživa sa tak stáva významným činiteľom prevencie.

Pri zostavovaní a optimalizácii kŕmnych dávok musíme rešpektovať zásadu, že prostredníctvom krmív dotiahneme do organizmu súbor látok, ktoré vytvárajú nešpecifickú obranyschopnosť organizmu zvierat. Dôležitým kritériom pri hodnotení kvality krmív je ich zdravotná nezávadnosť. Dosiahnutie kvalitného, zdravotne bezpečného ekologického potravinárskeho produktu bez kvalitných krmív je nepredstaviteľné. Preto je potrebné sa vyvarovať použitia plesnivých, nahnitých alebo inak poškodených komponentov v kŕmnej dávke. V chovoch ekologického poľnohospodárstva by sme mali mať cieľ získať BIO-produkt, ktorý je skutočne rozdielny svojimi základnými kvalitatívnymi vlastnosťami, ktoré sú odhaliteľné už zmyslovo.

Sortiment použiteľných surovín pre zostavovanie kŕmnych dávok alebo kŕmnych zmesí je taxatívne zadefinovaný v už spomínaných nariadeniach. Doplnkové látky používané všeobecne vo výžive zvierat sú zadefinované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat. Používanie GMO sa v ekologickej výrobe zakazuje ako aj napríklad používanie extrahovaných šrotov (sójového, repkového, slnečnicového), pri výrobe ktorých boli použité extrakčné činidlá.

Základom výživy je pastva

Bylinožravce sa kŕmia výhradne ekologickým krmivom minimálne 50% z vlastnej produkcie alebo v prípade, že je to neuskutočniteľné, vyrába sa v spolupráci s inými ekologickými hospodárstvami predovšetkým v tom istom regióne. Základom chovných systémov pre bylinožravce musí byť čo najväčšie využitie pastvín. Aspoň 60% sušiny v denných dávkach bylinožravcov musí pozostávať z objemového krmiva, z čerstvého alebo suchého krmiva alebo zo siláže. Ostatným druhom zvierat (ošípané, hydina) sa musí podávať časť kŕmnej dávky v podobe objemového krmiva (čerstvé zelené krmivo, seno, siláž, senné múčky atď.). Pri konzervovaní objemových krmív kyslou fermentáciou je možné používať prípravok melasy, srvátky, obilných šrotov a ako štartovacie kultúry probiotické bakteriálne prípravky. Všetky mláďatá cicavcov sa kŕmia materským mliekom prednostne pred mliekom v prirodzenom stave, počas obdobia najmenej troch mesiacov v prípade hovädzieho dobytka a koní, 45 dní v prípade oviec a kôz a 40 dní v prípade ošípaných. V prípade včiel sa na konci produkčnej sezóny ponechávajú v úľoch dostatočné zásoby medu a peľu na prežitie zimy. Kŕmenie kolónií včiel je povolené iba v prípade, ak je prežitie úľov ohrozené v dôsledku klimatických podmienok, a len v období od posledného vyberania medu do 15 dní pred začiatkom najbližšieho obdobia znášky nektáru alebo medovice. Na kŕmenie sa používa ekologický med, ekologický cukrový sirup alebo ekologický cukor.

Bylinožravce nemajú povolený prídavok neekologického krmiva mimo minerálnych látok a doplnkových látok. Neekologické kŕmne suroviny rastlinného a živočíšneho pôvodu sa môžu používať v ekologickej výrobe do 5% do 31. 12. 2011 v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008. Neekologický včelí vosk sa môže použiť len v prípade, ak včelí vosk z ekologického včelárstva nie je na trhu k dispozícii, alebo ak sa preukáže, že nie je kontaminovaný látkami nepovolenými pre ekologickú výrobu a za predpokladu, že pochádza z viečok.

Všetky povolené krmivá v ekologickom poľnohospodárstve, a to kŕmne suroviny rastlinného pôvodu (obilniny, olejniny, strukoviny, ovocie, úsušky a objemové krmivá), kŕmne suroviny živočíšneho pôvodu (mlieko a mliečne výrobky, ryby, vajcia a výrobky z vajec ) a kŕmne suroviny minerálneho pôvodu sú taxatívne vymedzené v prílohe V. nariadenia Komisie č.889/2008. Doplnkové látky do krmív, a to výživové doplnkové látky (vitamíny, stopové prvky), zootechnické doplnkové látky (enzýmy a mikroorganizmy) a technologické doplnkové látky (konzervačné prípravky, antioxidanty a silážne doplnkové látky) a kvasinky sú vymedzené v prílohe VI. už uvedeného nariadenia.

Pestrá paleta minerálov a vitamínov

Z minerálnych kŕmnych surovín sú použiteľné v ekologickom poľnohospodárstve zdroje makroprvkov, ako napr. zdroj sodíka - nerafinovaná morská soľ, hrubá kamenná soľ, síran sodný, uhličitan sodný, bikarbonát sodný a chlorid sodný. Zdrojom draslíka môže byť iba chlorid draselný. Zdrojom vápnika v ekologickom systéme hospodárenia môžu byť napríklad vaječné škrupiny, mleté ulity (lastúry) morských živočíchov, najčastejšie používaný uhličitan vápenatý (kŕmny vápenec), prípadne laktát a glukónan vápenatý. Napríklad u hydiny sa môže využívať hrubozrnná (gritová) forma uhličitanu vápenatého z hľadiska lepšej utilizácie vápnika v organizme pri tvorbe škrupiny vajca. Zdrojom kombinácie vápnika a fosforu môže byť bežne používaný dikalciumfosfát a monokalciumfosfát (Ca + P), menej používaným zdroj fosforu a vápnika je defluoridovaný fosforečnan divápenatý a vápenatý, fosforečnan sodný (P + Na), fosforečnan vápenato-horečnatý (P + Ca + Mg) a fosforečnan vápenato-sodný (P + Ca + Na). Zdrojom horčíka môže byť v ekologickom poľnohospodárstve najčastejšie používaný oxid a síran horečnatý, menej používaný chlorid, uhličitan a fosforečnan horečnatý. Zdrojom síry je iba síran sodný. Zdrojom mikroprvkov v ekologickom poľnohospodárstve môžu byť mikroprvky organického ale i anorganického pôvodu, a to najčastejšie Fe, I, Co, Cu, Mn, Zn, Mo, Se. Donorom stopového mikroprvku železa v kŕmnej dávke môže byť uhličitan, síran alebo najčastejšie preferovaný oxid železnatý. Zdrojom Jódu v ekologických kŕmnych dávkach môže byť jodičnan vápenatý alebo jodid sodný. Zdrojom kobaltu síran alebo uhličitan kobaltnatý. Ďalším mikroprvkom je meď, ktorá môže byť dotovaná v kŕmnych dávkach v podobe najčastejšie používaného oxidu meďnatého, prípadne uhličitanu a síranu meďnatého. Mangán sa môže používať v podobe uhličitanu či síranu mangánatého, oxidu mangannatého alebo mangánitého. Zinok v podobe uhličitanu, síranu alebo najčastejšie používaného oxidu zinočnatého. Zdrojom molybdénu je molybdénan amónny alebo sodný. Zdrojom anorganickej formy selénu môže byť seléničnan sodný alebo najčastejšie používaná forma seleničitanu sodného. Všetky tieto jednotlivé vitamíny, makro a mikroprvky organickej aj anorganickej formy sa používajú aj pri lizovej forme na pasienkoch pre prežúvavce. Organická forma makro a mikroprvkov sa môže použiť aj do pitnej vody po prípadných preliečeniach po ochoreniach v čase rekonvalescencie. V súčasnosti sú preferované hlavne organické formy mikroprvkov (napr. Se vo forme selenizovaných kvasníc ako biovajcia obohatené o selén ako funkčná potravina predávaná už aj na Slovenskom trhu).

Pri optimalizácii kŕmnych dávok so zameraním na krytie vitamínov sa počítajú vitamíny získané zo surovín, ktoré sa prirodzene vyskytujú v krmivách. Môžu sa použiť syntetické vitamíny totožné s prírodnými pre monogastrické zvieratá alebo syntetické vitamíny skupiny A, D a E totožné s prírodnými vitamínmi pre prežúvavce po predchádzajúcom schválení zo strany členských štátov na základe posúdenia možnosti, aby ekologické prežúvavce získavali potrebné množstvá uvedených vitamínov prostredníctvom kŕmnych dávok. Samozrejme nesmieme zabudnúť na zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezchybnej napájacej vody.

Ďalšie obmedzenia

Pri výrobe siláží sa môžu použiť tzv. silážne doplnkové látky, ako sú enzýmy, kvasinky a baktérie. Použitie kyselín mliečnej, propiónovej a citrónovej pri výrobe siláže je povolené, iba ak poveternostné podmienky neumožňujú dostačujúcu fermentáciu.

Ďalej je potrebné mať na pamäti, že v ekologickej výžive zvierat je neprípustné paušálne pridávanie minerálnych prípravkov, vitamínových preparátov a iných aditív do krmiva, ako sú napr. stimulátory rastu, kŕmne antibiotiká, syntetické antikokcidiká a schutňovadlá, farbivá a konzervačné látky neprírodného pôvodu. Je neprípustné zaraďovať do kŕmnej dávky trus, hnoj a iné hnojivá v akejkoľvek podobe, nekrmivové prísady (zeolity, syntetické farbivá, podstielku z chovov hydiny, močovinu a čpavok (amónne soli), rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom a syntetické aminokyseliny (najmä lyzín, metionín, treonín a tryptofán).

Lepšia prevencia ako liečba

Princípom veterinárnej starostlivosti v ekologických chovoch zvierat je vytváranie aktívneho zdravia. Riadiť by sme sa mali zásadou: prevencia + tvorba aktívneho zdravia + výber plemena. Ako sme už v úvode uviedli, využívajú sa postupy posilňujúce mechanizmy nešpecifickej imunity a prevencia sa vykonáva s cieľom dosiahnuť vysokú obranyschopnosť jedincov. Liečba chorých zvierat musí byť tak účinná, aby zmiernila utrpenie zvierat, viedla k rýchlemu uzdraveniu, až k záchrane života a zamedzila prípadnému šíreniu nákazy, pretože ZDRAVIE zvierat je výslednicou faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia (výživa + ustajnenie + ošetrovanie + pastva + možnosti pohybu + možnosť výbehu + genetická predispozícia atď.).

Pri podávaní liekov sa dodržiava dvojnásobná ochranná doba použitých liečiv. V ekologických chovoch je neprípustné podávanie liekov a paušálne podávanie profylaktických prípravkov zdravým zvieratám, taktiež využívanie hormonálnej synchronizácie ruje, prenášanie embryí, zákroky na embryách, používanie hormonálnych preparátov na stimuláciu ovulácie a využívanie genetického inžinierstva v šľachtení a plemenitbe zvierat. Zvieratá (a produkty z nich), ktoré boli liečené troma rovnakými liečebnými kúrami s použitím syntetických alopatických liečiv alebo antibiotík počas 12 mesiacov sa nesmú predávať ako ekologické - musia prejsť príslušnými obdobiami konverzie.

Pri terapii sa uprednostňujú prírodné liečebné postupy (fytoterapia, akupunktúra). Napríklad ošetrenia proti parazitom sa nepovažujú za liečebné kúry.

Zohľadnením všetkých týchto náležitostí týkajúcich sa minerálnej ale i celkovej výživy zvierat v systéme ekologického poľnohospodárstva budú môcť naši agroekopoľnohospodári produkovať kvalitné, tradičné a kulinársky chutné slovenské biopotraviny.

Eko včely a eko jahňa

Vystavené 21.10.2010

Autor textu: Ing. Mgr. Martin Mellen, PhD.