Logo SZPM
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka
Výstavná 4
949 10 Nitra
e-mail: stefanikova@agrokomplex.sk
 
 


Budúcnosť sektora mlieka po zrušení mliečnych kvót

Vývoj na trhu s mliekom nás v posledných 4 rokoch utvrdzuje v tom, že aj mierne navýšenie dodávok má veľký dopad na nákupné ceny mlieka. Snáď najsmutnejším príkladom je kríza 2008-2009, kedy sa ceny mlieka doslova zrútili až na historické minimá. Aj ostatné mierne navýšenie dodávok mlieka v prvom polroku tohto roka malo za následok dosť výrazný pokles cien mlieka. Na Slovensku ceny poklesli až o 5 centov na kilogram a v EÚ klesli zhruba o 3 centy na kilogram. Opäť sa nám potvrdilo, že keď je v EÚ a vo svete zle, u nás je ešte oveľa horšie a keď je vo svete dobre, u nás nikdy tak dobre nie je...

S blížiacim sa termínom zrušenia systému mliečnych kvót, ktorý bol Európskou komisiou stanovený na 31. marec 2015 sa čoraz viac diskutuje o budúcnosti sektoru mlieka. Analytici robia prognózy a scenáre očakávaného vývoja, v ktorých je príliš veľa premenných a nepredvídateľných podmienok nato, aby boli uveriteľné. Prognózovať je naozaj veľmi ťažké, lebo je to ako bežiaci terč. Jednoznačné je len to, že trh s mliekom budú aj naďalej riadiť dve pomyselné ruky - dopyt a ponuka. Dopyt po mlieku vo svete bude závisieť od kúpyschopnosti a príjmovej situácie obyvateľov, pričom rozhodujúci vplyv budú mať krajiny ako Čína, India a viaceré rozvojové krajiny. Momentálne je v celosvetovom rozmere zaznamenaný rastúci trend spotreby mlieka, čo sa prejavuje aj na vyrovnaných cenách komodít - hlavne na cene masla, syrov a sušeného odstredeného mlieka. Veľkým otáznikom je, dokedy bude tento trend trvať... V súčasnosti si ekonomická kríza vyberá svoju daň naozaj vo všetkých oblastiach a spotrebitelia sa snažia znižovať svoje náklady aj na potraviny, mlieko nevynímajúc. Veľkou neznámou v prognózach o vývoji situácie v sektore mlieka je aj vlastná produkcia suroviny. V súčasnej dobe veľkých klimatických zmien je naozaj len otázkou "vyššej moci", kedy a kde vo svete príde sucho, alebo naopak záplavy, či bude extrémne chladná, alebo teplá zima, či po zime príde na našej pologuli priaznivé, alebo nepriaznivé produkčné obdobie, či bude, alebo nebude dostatok krmovín a či ich cena bude prijateľná, alebo naopak vyletí podobne ako tento rok sója. Objem produkcie mlieka v celosvetovom rozmere sa teda dá prognózovať, ale len veľmi približne. S väčšou presnosťou vieme prognózovať objem produkcie mlieka v Európskej únii, pretože je viac-menej stanovený objemom mliečnych kvót. A tu narážame znova na otázky typu: "a čo po zrušení mliečnych kvót?", "o koľko by mohla produkcia mlieka bez obmedzení vzrásť?", "čo keď produkcia mlieka narastie až tak, že popadajú ceny?", atď. Bohužiaľ, na túto tému je ešte stále viac otázok ako odpovedí. Ani v tejto oblasti sa analytici nedopracovali k rovnakým číslam a ešte stále nevedia, o koľko by mohla produkcia mlieka po zrušení mliečnych kót bez akejkoľvek regulácie trhu narásť.

Pri tejto téme je isté len to, že poľnohospodári v starých členských krajinách, hlavne krajiny s prevládajúcim pastevným systémom produkcie mlieka, sa na toto obdobie systematicky pripravujú. Rozširujú si ustajňovacie priestory, chystajú najlepší genetický materiál, otvorene hovoria o tom, že plánujú zvýšiť produkciu mlieka. Netaja sa tým holandskí, nemeckí, belgickí, dánski, ani anglickí prvovýrobcovia mlieka. Tento rok v júni som navštívila v rámci Kongresu Európskej asociácie mliečnych farmárov jednu belgickú mliečnu farmu, kde má farmár pripravenú jednu veľkú 10 000 litrovú nádrž s mliekom, hoci jeho súčasná denná produkcia mlieka je len zhruba 2000 litrov...

Čo sa týka všeobecného stanoviska a postoja k otázke budúcnosti sektoru mlieka zatiaľ nepanuje jednota ani medzi jednotlivými krajinami EÚ, ale ani medzi jednotlivými orgánmi Európskej únie. V niektorých krajinách existujú rozdiely aj medzi samosprávnymi a štátnymi orgánmi.
A tak si každý zatiaľ skladá svoj obraz podľa toho, aké informácie dostane k dispozícii.

Na úrovni EÚ je snáď s rozhodnutím o zrušení mliečnych kvót spokojná len Európska komisia. 10. decembra 2012 doručila Rade a Európskemu parlamentu druhú správu o vývoji situácie na trhu s mliekom a o postupnom zrušení systému mliečnych kvót, v ktorej opätovne deklaruje, že strednodobá a dlhodobá perspektíva je v sektore mlieka EÚ priaznivá. Deklaruje, že "hladké pristátie mliečnych kvót" je na dobrej ceste, nevylučuje ani prípadné výkyvy na trhu, ale v súčasnosti nevidí dôvod pre zavádzanie nových nástrojov na reguláciu trhu. Momentálne EK robí potrebné kroky k vypracovaniu Analýzy budúceho vývoja v sektore mlieka od roku 2015, v ktorej by sa mal zhodnotiť vplyv navrhovaných opatrení v rámci reformy CAP na producentov mlieka v znevýhodnených oblastiach EÚ.

Odlišný názor od názoru Európskej komisie má však Európsky parlament. Momentálne sa v EP diskutujú viaceré návrhy, ktoré súvisia s prípravou Nariadenia EP a Rady o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Jeden z návrhov europoslanca Dantina spočíva v tom, že od 1. apríla 2015 by - v prípade vážnych kolísaní na trhu s mliekom a poklesu nákupnej ceny pod 24 eurocentov na kilogram - mala Európska komisia zaviesť opatrenia na podporu prvovýrobcov mlieka, ktorí dobrovoľne znížia ich výrobu o minimálne 5% v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Takáto podpora by mala trvať minimálne tri mesiace. Opačný systém by mal platiť v prípade prekročenia výroby o 5% oproti rovnakému obdobiu minulého roka. V takom prípade by mali byť prvovýrobcovia mlieka penalizovaní.

Ani v názoroch a postojoch jednotlivých štátov Európskej únie nie je v tomto smere jednotnosť. Stáva sa, že pri technických rokovaniach sa zástupcovia odborných skupín a samosprávnych organizácií vyjadrujú odlišne, ako predstavitelia štátnej správy. Napríklad na poslednom zasadnutí Pracovnej skupiny na mlieko pri COPA/COGECA sa za otvorenie otázok a prijatie opatrení na reguláciu trhu s mliekom po zrušení mliečnych kvót vyjadrili Francúzsko, Fínsko, Litva, aj my. Rozhodujúce však do budúcnosti bude, aké stanovisko prijme Rada Európskej únie. Myslím si, že netreba zdôrazňovať, že aj toto bude len čisto politickým rozhodnutím.

V tomto smere máme u nás na národnej úrovni zhodné stanovisko. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR si od Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka vyžiadalo stanovisko k otázke budúcnosti sektoru mlieka po zrušení mliečnych kvót po roku 2015. Predsedníctvo SZPM sa na svojom zasadnutí 29. novembra 2012 touto otázkou zaoberalo. Vyjadrilo obavy o budúcnosť sektoru prvovýroby mlieka na Slovensku, jednak z krátkodobého hľadiska - t.j. v časovom horizonte 2013-2014, ale aj v období po zrušení mliečnych kvót. Zhodlo sa v tom, že v prípade, že nedôjde k zvýšeniu podpory v sektore prvovýroby mlieka počas najbližších dvoch rokov, hrozí zo strany mnohých podnikov prvovýroby mlieka k ukončeniu výroby, ktorý bude mať ďalekosiahle následky nielen na objem produkcie mlieka, ale hlavne na zamestnanosť na Slovensku.

V súvislosti s reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ Predsedníctvo SZPM prijalo uznesenie, že vzhľadom na schválené ukončenie systému mliečnych kvót k 31. marcu 2015 je potrebné, aby sa na úrovni EÚ prijali účinné opatrenie na reguláciu trhu s mliekom.

Vystavené: 26.3.2013

Autor textu: Ing. Margita Štefániková