Workshop CIFAS
13. 3. 2007, Nitra

Ing. Alexander Čarný, MP SR

 

   

 

Poradenstvo pre cross compliance

I. História vzniku krížového plnenia (cross compliance)

Dňa 26. júna 2003 sa ministri poľnohospodárstva členských krajín EU-15 dohodli na zásadnej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Reformou sa má zaviesť celkom nová podoba vyplácania podpôr poľnohospodárom v Európskej únii. Podstatou nového systému je ponechať voľnosť pre farmára produkovať jednotlivé komodity v závislosti od dopytu a tým reagovať na vývoj na trhu. V budúcnosti teda bude väčšia časť poľnohospodárskych dotácií vyplácaná nezávisle od objemu a druhu vyprodukovanej komodity (tzv. oddelenie platieb od produkcie).

Takýto spôsob hospodárenia by však mohol viesť k niektorým nepriaznivým javom, ako je napríklad zanedbávanie obhospodarovanej pôdy a údržby krajiny.

Preto EÚ vymedzila zákonné požiadavky na hospodárenie uvedené v článku 4 a príloha III nariadenia Rady č. 1782/2003 a pravidlá dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok – GAEC – článok 5 a príloha IV nariadenia Rady č. 1782/2003. Ich rešpektovanie sa stalo jednou zo základných požiadaviek pre plnenie podmienok výplaty priamych platieb v rámci nového systému prijatého reformou – jednotná platba na podnik.

Spoločný názov pre zákonné požiadavky na hospodárenie a dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky je cross-compliance (krížová kontrola).

Vo väčšine nových ČŠ EÚ, kde aplikujú zjednodušený systém platieb SAPS, sa rozhodlo, že úplné zavedenie systému cross-compliance začne až od 1. 1. 2009. Dovtedy boli pre tieto ČŠ stanovené prechodné podmienky na získanie priamych platieb na plochu poľnohospodárskej pôdy iba vo forme vybraných pravidiel dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC). Do 1. 1. 2009 by sa poľnohospodári mali s jednotlivými podmienkami cross-compliance dôkladne oboznámiť a intenzívne sa venovať prípravám na ich plnenie, aby v budúcnosti predišli sankciám za ich nedodržiavanie.

Treba ešte zdôrazniť, že systém cross-compliance bude platiť nielen na vyplácanie priamych platieb, ale tiež na vyplácanie podpôr v rámci európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EAFRD). Podľa článku č. 51 nariadenia Rady o podpore z EAFRD bude systém cross-compliance platiť pre nové členské štáty rovnako od 1.1.2009, teda v súlade so systémom priamych platieb.

Podľa článku 36 nariadenia Rady k EAFRD sa podpora z tohto fondu vzťahuje na oblasti zamerané na udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom:

  • platieb za znevýhodnené oblasti poskytované poľnohospodárom v horských oblastiach

  • platieb poľnohospodárom za iné ako horské oblasti

  • platieb v rámci Natura 2000 a platieb súvisiacich so smernicou 2000/60/ES

  • agroenvironmentálnych platieb

  • platieb na podporu dobrých životných podmienok zvierat

  • platieb na udržateľné využívanie lesnej pôdy prostredníctvom prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy, platieb v rámci Natura 2000 a lesnícko-environmentálnych platieb.

Cross-compliance bola prvý krát predložená ako politický koncept EÚ v Agende 2000.

II. Základné prvky krížového plnenia (cross compliance)

Cross-compliance obsahuje dva základné prvky:

  1. Prvým prvkom je 18 európskych noriem z oblastí životného prostredia, zdravia ľudí, zvierat a rastlín, bezpečnosti potravín a životných podmienok zvierat. Tieto zákonné požiadavky na hospodárenie sú súborom právnych predpisov komunitárneho práva, ktoré sú už dlhšiu dobu v platnosti. Cross-compliance garantuje, že poľnohospodár v rámci čerpania poľnohospodárskych dotácií tieto právne normy dodržuje.

  2. Druhým prvkom cross-compliance je požiadavka, aby poľnohospodár ako podmienku získania dotácií, udržoval svoje pozemky v stave dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC).

Požiadavky na hospodárenie predstavuje už skôr spomínaných 18 noriem EÚ. Ide o 5 nariadení, ktoré sú priamo aplikovateľné a o 13 smerníc, ktoré sú uzákonené priamo v našej legislatíve. Do systému cross-compliance sú zaradené v troch skupinách:

III. Požiadavky krížového plnenia (cross compliance) na životné prostredie

Jednou z dôležitých skupín cross compliance je aj skupina :

1. Životné prostredie

Túto skupinu charakterizuje nasledovný obsah legislatívy EÚ :

Smernica Rady 79/409/EHS z 2.4.1979 na ochranu voľne žijúcich vtákov.

Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami.

Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve.

Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Nitrátová smernica)

Smernica rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

IV. Ostatné požiadavky krížového plnenia (cross compliance)

Pretože cieľom workshopu je prezentácia projektu CIFAS orientovaného na štúdium environmentálnych cross compliance indikátorov v kontexte farmárskeho poradenského systému, ďalšie skupiny zákonných požiadaviek na hospodárenie spomeniem len heslovite. Ide o tieto skupiny :

2. Zdravie ľudí a zvierat; Identifikácia a registrácia zvierat

3. Zdravie ľudí, zvierat a rastlín

4. Hlásenie chorôb

5. Welfare zvierat

Na udržanie pozemkov v stave dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach stanovila EÚ v prílohe IV nariadenia Rady č. 1782/2003 len oblasti regulácie a stanovila zoznam jednotlivých cieľov, na dosiahnutie ktorých si môžu členské štáty stanoviť konkrétne opatrenia.

V. Uplatňovanie sankcií za nedodržanie podmienok krížového plnenia (cross compliance)

Podľa reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky z júna 2003 dostanú poľnohospodári v budúcnosti priame platby z EÚ len vtedy, keď dodržia určité záväzné podmienky, ktoré sú dané zákonnými predpismi EÚ. Novinkou je skutočnosť, že pri porušení týchto záväzných podmienok budú vymerané sankcie aj priamo v rámci priamych platieb. Týmto spôsobom je umožnený princíp viacnásobného sankcionovania.

Aj pri porušení, ktoré bude zistené v rámci kontrol dodržiavania národnej legislatívy, uskutočnených na základe podnetu nesúvisiaceho s priamymi platbami, dôjde k sankcionovaniu, ale nie priamych platieb EÚ (tzv. cross checks). Kontroly, vyplývajúce z plnenia podmienok komunitárneho práva pre priame platby, budú prebiehať u 1% poľnohospodárskych subjektov vybraných na základe analýzy rizík.

Jediným orgánom zodpovedným za rozhodnutia a uplatnenia sankcií je Pôdohospodárska platobná agentúra. V systéme sankcií je možné len jedno zníženie platieb uplatňované v zmysle cross-compliance.

Zodpovednosť za uskutočňovanie kontroly plnenia príslušných noriem majú špecializované kontrolné subjekty, pre ktoré je kontrola určená národnou legislatívou. Výsledky kontroly v kontrolnej správe by mali obsahovať:

  • rozsah kontroly
  • nález
  • identifikáciu porušených právnych štandardov
  • právne stanovenie dôležitosti nerešpektovania na základe kritérií, ktoré sú stanovené v článku 7 nariadenia 1782/2003 (závažnosť, rozsah, trvalosť, opakovanie a posúdenie neúmyselného zanedbania voči úmyslu).

Sankcie na cross-compliance by mali byť aplikované až na celkovú výšku priamych platieb, po všetkých postupných krokoch znižovania priamych platieb realizovaných v priebehu reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky uvedených v nariadení Rady č. 1782/2003.

V prípade neúmyselného zanedbania je maximálna úroveň sankcie 5% (výška sadzby je určená podľa závažnosti porušenia, štandardom býva 3%) z celkovej výšky priamych platieb, v prípade opakovania môže sankcia dosiahnuť 15%.

V prípade úmyselného nedodržania cross-compliance je minimálna úroveň sankcie 20%. Výnimkou môže byť limitované porušenie, ktoré nie je vážne, nie je trvalé a neopakuje sa. V tomto prípade sa môže udeliť sankcie 15% z celkovej výšky priamych platieb. Pokiaľ porušenie priamo súvisí s priamymi platbami, tak by mala byť sankcia minimálne 20% na všetky priame platby a zároveň je možné vylúčiť subjekt z podpory priamymi platbami na jeden alebo dva kalendárne roky. V prípade udelenia sankcie je možnosť sa podľa platnej legislatívy odvolať.

VI. Zabezpečenie implementácie systému krížového plnenia v SR

Ministerstvo pôdohospodárstva SR vedomé si zložitosti tohto systému, ako aj z dôvodu využiť pri zavádzaní a implementácii systému skúsenosti niektorej zo starých členských krajín, koncom roku 2006 vypísalo verejné obstarávanie na dodávateľa, ktorý má pomôcť so zavádzaním a implementáciou systému krížového plnenia v SR.

Verejné obstarávanie vyhrala spoločnosť Euroconsulting, ktorá vytvorila konzorcium s rakúskymi partnermi.

Ihneď po prvých stretnutiach s víťaznou spoločnosťou a expertmi z Rakúska, Ministerstvo pôdohospodárstva SR zriadilo prostredníctvom štatútov MP SR koordinačnú pracovnú skupinu a odborné pracovné skupiny.

Úlohou koordinačnej pracovnej skupiny je :

  1. koordinuje práce na príprave a implementácii systému krížového plnenia,
  2. schvaľuje návrh na členov odborných pracovných skupín (ďalej len “OPS”) predložený predsedom OPS,
  3. schvaľuje správu a závery z príslušných OPS,
  4. ukladá príslušnému predsedovi OPS úlohy prijaté poradou vedenia ministerstva k príprave a implementácii systému krížového plnenia a kontroluje ich plnenie,
  5. spravidla raz za mesiac predkladá na poradu vedenia ministerstva správu o plnení úloh a postupe prác na príprave a implementácii systému krížového plnenia,
  6. spolupracuje s tímom expertov projektu “Technická pomoc pri príprave a implementácii systému krížového plnenia”,
  7. prostredníctvom verejných komunikačných prostriedkov informuje poľnohospodárov o výsledkoch prípravy a implementácie systému krížového plnenia.
  8. Úlohou odborných pracovných skupín je :

  9. konzultujú odborné otázky v príslušnej oblasti krížového plnenia a pripravujú podklady pre implementáciu krížového plnenia,
  10. plnia úlohy uložené KPS,
  11. pripravujú a predkladajú KPS návrhy na zmeny a realizáciu platnej legislatívy v príslušnej oblasti krížového plnenia,
  12. pripravujú a spravidla raz za mesiac predkladajú KPS správu o plnení úloh,
  13. pripravujú systém realizácie kontrol v príslušnej oblasti krížového plnenia,
  14. pripravujú systém krátenia príslušných platieb pri porušení kontrolovaných podmienok krížového plnenia,
  15. spolupracujú navzájom s KPS.

Štatútom Ministerstva pôdohospodárstva SR boli zriadené tieto OPS :

  1. OPS pre životné prostredie,
  2. OPS pre verejné zdravie a zdravie zvierat, identifikáciu a evidenciu zvierat,
  3. OPS pre verejné zdravie a zdravie rastlín,
  4. OPS pre dobré poľnohospodárske a ekologické podmienky (GAEC),
  5. OPS pre potravinovú bezpečnosť a hygienu potravín,
  6. OPS pre prípravu a implementáciu informačných systémov krížového plnenia,
  7. OPS pre farmársky poradenský systém.

Prvé stretnutie členov OPS pre farmársky poradenský systém sa uskutočnilo ešte v minulom roku 2006 dňa 15. 12. 2006.

Členmi OPS pre farmársky poradenský systém sú :

-        Ing. Štefan Adam – predseda 
-        Ing. Rastislav Pavla, odbor živočíšnych komodít MP SR
-        Ing. Vladimír Kirinovič, odbor potravinárstva a výživy MP SR
-        Ing. Želmíra Milková, PPA
-        Ing. Zuzana Kormaňáková, PPA
-        MVDr. Lenka Beráčová, ŠVPS SR
-        Ing. Mojmír Haško, ŠPÚ SR
-        Ing. Pavol Miklovič, CSc., ÚKSUP
-        Ing. Katarína Gallová, VÚPOP
-        Ing. Vladimíra Puškárová, SPPK
-        Ing. Judita Šafáriková, Agroinštitút
-        Ing. Milan Buday, odbor vedy a výskumu MP SR

VII. Farmársky poradenský systém v SR

Podľa článku 13, nariadenia Rady č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre schémy Spoločenstva pre priame platby, členské štáty boli povinné od 1. januára 2007 ustanoviť farmársky poradenský systém pre hospodárenie na pôde a poľnohospodárskych podnikoch.

Tento poradenský systém sa má dotýkať prinajmenšom spravovania fariem a dodržiavania dobrých poľnohospodárskych a ekologických podmienok.

Ako vyplýva z článku 14 nariadenia Rady č. 1782/2003, účasť v poradenskom systéme je dobrovoľná a uprednostnení majú byť farmári, ktorí ročne poberajú viac ako 15 000 EUR priamych platieb.

V roku 2010 má Európska komisia predložiť správu o realizácii farmárskeho poradenského systému. V tejto správe majú byť prezentované návrhy, aby sa poradenský systém stal povinným.

Súčasťou farmárskeho poradenského systému má byť aj problematika krížového plnenia (cross compliance).

Celý systém krížového plnenia by sa mal na Slovensku začať uplatňovať najneskôr v roku 2009, teda v čase kedy by malo Slovensko začať v zmysle legislatívy ES uplatňovať jednotnú platbu na podnik. Členské krajiny EÚ zoskupené v združení krajín tzv. Vyšegrádskej štvorky (Slovensko, Česká republika, Poľsko a Maďarsko) sa usilujú, aby bol systém krížového plnenia v týchto nových členských krajinách uplatňovaný až od roku 2013, teda od toho času, keď budú rovnako ekonomicky silné farmy ako je tomu v starých členských krajinách EÚ.

Poradenstvo v oblasti pôdohospodárstva v SR sa uskutočňovalo v minulosti rôznymi formami. Neexistovala však koncepcia, ktorá by stanovovala základnú štruktúru a pravidlá poradenstva.

Dňa 25. januára 2007 Porada vedenia Ministerstva pôdohospodárstva SR na svojom 2. zasadnutí schválila návrh systému poradenských služieb v pôdohospodárstve SR od roku 2007 . V uznesení uložila sekcii poľnohospodárstva MP SR úlohu, aby poverila Agroinštitút Nitra zabezpečovaním harmonogramu úloh súvisiacich s realizáciou systému poradenských služieb v pôdohospodárstve od roku 2007.

Koncepcia sa zaoberá ideovou koncepciou a stratégiou na dosiahnutie cieľa – vytvorenie jednoduchého, prehľadného a účinného pôdohospodárskeho poradenského systému (PPS). Načrtáva základnú filozofiu a princípy fungovania systému poradenských služieb vo všeobecnosti, bez ohľadu, s ktorou oblasťou súvisia. Zaoberá sa základnými prvkami poradenstva, ako je:

  1. inštitucionálne zabezpečenie,
  2. pôdohospodárski poradcovia – štatút, etický kódex, centrálny register pôdohospodárskych poradcov, vzdelávanie poradcov,
  3. informačná databáza
  4. podpora poradenského systému.

Materiál má otvorený flexibilný charakter a preto bude priebežne aktualizovaný v závislosti od potrieb a požiadaviek praxe.

Materiál nebol pred prerokovaním v porade vedenia MP SR poskytnutý členom OPS pre farmársky poradenský systém a preto nebolo možné uplatniť zo strany členov OPS pripomienky a návrhy na jeho dopracovanie.

Ako vyplynulo z dotazníka, ktorý bol spracovaný pre EK za účelom posúdenia už existujúcich poradenských systémov v ČŠ EÚ, ostáva niekoľko otvorených otázok, ktoré by mali byť zodpovedané a zapracované do farmárskeho poradenského systému v SR.

 

Vystavené 24. 4. 2007